Z HISTÓRIE TECHNIKY

Slovo technika je gréckeho pôvodu a znamená umenie, majstrovstvo, zručnosť - techné v 5.storočí pred naším letopočtom predstavoval súhrn metód a návykov ľudskej činnosti.

Organizácia COUNCIL OF INDEPENDENT COLLEGES, urobila v roku 1984 prieskum, s cieľom nájsť najvhodnejšiu definíciu pojmu technika. Na základe prieskumu je technika definovaná, ako „sociálny proces, ktorý využíva vedecký a empirický potenciál vytvorených nástrojov, strojov, prístrojov, poznatkov, postupov, zdrojov a systémov k ovplyvňovaniu nášho života i prostredia, v ktorom žijeme.”

Ranné kultúrne epochy môžeme deliť podľa dosiahnutého stupňa techniky :

- po staršej dobe kamennej nasleduje stredná a mladšia doba kamenná, potom bronzová a nakoniec železná

Technika a technický pokrok korešponduje s nekonečným procesom skúšania a zlepšovania, taktiež i zavrhovania metód a technológií dôležitých pre život človeka.

V ranných počiatkoch ľudstva Homo habilis (človek zručný) ovplyvňoval svoj život prvými nástrojmi – okrúhliakmi, vyrábanými z kameňa, ako z prvej suroviny a to tak, aby úlomky mali rezné hrany. Tu môžeme nachádzať prvé potreby odovzdať isté technické skúsenosti generácií svojim potomkom. Kromaňonský človek výrobu nástrojov vylepšil tým, že kameň najprv rozpálil na ohni, nechal ho pomaly vychladnúť a potom ho opracovával.

Rozhodujúcim momentom technickom vývoji človeka, bol začiatok pestovania rastlín. Kočovný spôsob života ľudí sa zmenil na usadlý. Ľudia mali množstvom nástrojov, stavali prvé sídla, čo si vyžadovalo nové remeselné techniky. Dôležitou technickou novinkou bolo hrnčiarstvo, ktorým prvý raz začali ľudia meniť ručne nielen formu, ale i štruktúru materiálu. S rozvojom poľnohospodárstva súviselo zakladanie zavlažovacích kanálov, používanie drevených kolies v Sumeri, budovanie ciest, jednoduchých mostov z klád.

Prvou surovinou, získanou vďaka chovu zvierat, bola vlna. Človek využíval zvieratá čoraz častejšie a nielen na obživu, obliekanie, ale i ako „zdroj energie“.

Rozvoj megalitických stavieb ovplyvnil rozvoj prepravy: pozemnej i vodnej, vypracovanie vhodných dvíhacích techník - rampa, naklonená rovina, pôdorys stavieb, zodpovedal presne vymeraným geometrickým konštrukciám, s čím nastal rozvoj meracích techník.

Čoraz zložitejšie remeselné zručnosti sa museli odovzdávať ďalej a pravidelne ich učiť nové generácie. Začínajúca deľba práce vyčlenila osobitnú skupinu - remeselníkov. Organizovala sa sociálna štruktúra, plánovalo sa hospodárstvo, vznikali prvé písomné
záznamy a tu sa niekde vytýčila cesta z prehistórie do historického obdobia, do veku písomných tradícií a veku ranných vyspelých kultúr.

V epoche od 3. do 1. tisícročia pred n. l. rozvinuté civilizácie sa začali odkláňať od mágie a mýtov smerom k logickému mysleniu. Cenili si organizačné vlastnosti, analytický rozum a schopnosť plánovať. Vyznačovali sa pozoruhodnými vymoženosťami v architektúre, dobývaním surovín v baniach a rozvojom technológií spracovania týchto surovín. Bolo to predovšetkým používanie kovov, skla, opracovávanie dreva točovkou, kosáky na kosenie obilia, pri overovaní zvislostí si pomáhali olovnicou, budovali priehrady, pravidelne zavlažovali polia.

Po objavení píly v Egypte boli známe všetky dôležité stolárske technológie: čapovanie, drážkovanie, rybinové spájanie, dyhovanie, spájanie dreva glejom a podobne.