Studená vojna je pomenovanie pre konflikty, ktoré prebiehajú skryte, takmer bez vojnových konfliktov. Bloky vyžívali hospodárske nátlaky, vojenské hrozby, budovanie vojenských základní. Bola to taktika zastrašovania (strana 5. - P.P.)
Najznámejšia studená vojna je konflikt medzi východným (USA) a západným blokom (ZSSR). O tom, že vojna začala, svedčili viaceré udalosti:
- roky 1944-1945 - Jaltská konferencia, Konferencia v Moskve - problémy povojnového delenia hraníc Európy
- 5. marec 1946 - Fultonský prejav - W. Churchill: „Od pobaltského Štetína po Terst v Jadranskom mori sa naprieč Európskym kontinentom spustila železná opona.“
- február 1946 - prejav Stalina, v ktorom odsúdil kapitalizmus
- 12. marec 1947 - Trumanova doktrína - riešila predovšetkým otázku Grécka a Turecka. Išlo o poskytnutie vojenskej a hospodárskej pomoci týmto dvom štátom, aby sa predchádzali ich včleneniu do sovietskej zóny. Obsahovala záväzok Spojených štátov brániť demokraciou vždy a všade. V súvislosti s prezidentom Harry S. Trumanom je spomínané aj
zadržiavanie komunizmu (containment). Neskôr prezident Eisenhower v roku 1953 vyhlásil, že táto politika je neúspešná a tak sa zmenila na politiku potlačovania komunizmu - roll-back. Za prezidenta Kennedyho sa USA vrátili ku politike containmentu. - Rok 1948 - Marshallov plán - ponúknutie ekonomickej podpory štátom, ktoré boli postihnuté 2. svetovou vojnou. Naproti tomu bola vytvorená rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Vojna mala charakter špionážnej vojny (úspešná práca CIA a KGB to plne dokazovala) vo vtedajšom bipolárnom svete medzi najväčšími veľmocami vtedajšieho sveta, pričom boli obe vyzbrojené atómovými bombami USA - 1945, ZSSR - 1949. Hoci sa držali navzájom v patovej situácii, k otvorenému konfliktu došlo až v Kórei.
KÓREA:
Na konci druhej svetovej vojny bola Kórea rozdelená na Južnú a Severnú. Južná bola obsadená USA a Severná ZSSR. 25. júna 1950 Severná Kórea napadla Južnú. Sever bol podporovaný ZSSR (letectvo a tanky). Severná Kórea rýchlo postupovala a bola zastavená až armádou USA. USA vybojovali veľkú časť územia a až keď sa do bojov zapojila Čína vyrovnali sa sily natoľko, že sa vojnová línia ustanovila na 38. rovnobežke. Výraznou osobnosťou tejto vojny bol generál USA Douglas McArthur, ktorý sa vyhrážal použitím nukleárnej zbrane - svetu hrozila nukleárna vojna. Po mierových rokovaniach v Pchanmudžone sa ustálili hranice a stav trvá dodnes. Vojna si vyžiadala viac ako 1 300 000 obetí.
KUBA:
S najväčšou hrozbou pre USA počas studenej vojny bola Kuba po roku 1959. V tomto roku skončila už 2 roky trvajúca revolúcia proti proamerickému diktátorovi Fulgenciovi Batistovi. V tejto revolúcii bojoval aj revolucionár vyznávajúci marxizmus - Ernesto Che Guevara. Novú vládu viedol Fidel Castro (viedol ju až do februára 2008 - keď odmietol kandidovať na prezidenta). Touto revolúciou vyrástol pri USA komunistický štát, čím sa Amerika ocitla vo veľkom nebezbečenstve. Pre túto hrozbu sa zaužívalo pomenovanie Kubánska kríza. Spočiatku však tento problém nemusel byť taký markantný ako naozaj bol. Amerika však blokovala obchod s Kubou a tiež ignorovala náznaky Che Guevaru, že je možný odklon od Moskvy. Týmto sa Havana definitívne naorientovala na komunizmus. Začiatky 50. rokov sú poznačené aj masívnym zbrojením USA (prezident Kennedy sa zľakol siláckych rečí N. Chruščova). Kubánska kríza vyvrcholila v roku 1962. Operácia Anadyr bola odpoveďou na rozmiestnenie amerických rakiet v Turecku a Taliansku. Práce ZSSR na Kube postupovali až neuveriteľne rýchlo. Vtedajší prezident J. F. Kennedy dostával od CIA snímky základní na Kube a zasiahol 24. októbra vojenskou blokádou Kuby, čo ZSSR pochopiteľne označil ako narušenie mieru a prípravu vojny. Aj napriek trvajúcej blokáde na Kube pokračovali v skladaní už dovezených dielov rakiet. Chruščov prvýkrát priznal, že na Kube sú rakety a rokoval s prezidentom Kennedym o možnej ceste kompromisu. Situácia sa vyhrotila ešte viac, keď bolo nad Kubou zostrelené americké lietadlo. Deň potom, t.j. - 28. októbra vyhlásil Chruščov stiahnutie všetkých zbraní z Kuby. Naproti tomu sa ZSSR podarilo dosiahnuť odstránenie amerických rakiet z Turecka, čím sa napätie upokojilo. Studená vojna však neskončila, len opäť prešla do úzadia. Po skončení tohto konfliktu bola medzi Kremľom a Bielym domom zavedená tzv. horúca linka - priame spojenie veľmocí, aby sa predchádzalo podobným konfliktom (dovtedy komunikovali prostredníctvom listov alebo osobne).
