Studená vojna

Studená vojna je pomenovanie pre konflikty, ktoré prebiehajú skryte, takmer bez vojnových konfliktov. Bloky vyžívali hospodárske nátlaky, vojenské hrozby, budovanie vojenských základní. Bola to taktika zastrašovania (strana 5. - P.P.)

Najznámejšia studená vojna je konflikt medzi východným (USA) a západným blokom (ZSSR). O tom, že vojna začala, svedčili viaceré udalosti:

• roky 1944-1945 - Jaltská konferencia, Konferencia v Moskve - problémy povojnového delenia hraníc Európy
• 5. marec 1946 - Fultonský prejav - W. Churchill: „Od pobaltského Štetína po Terst v Jadranskom mori sa naprieč Európskym kontinentom spustila železná opona.“
• február 1946 - prejav Stalina, v ktorom odsúdil kapitalizmus
• 12. marec 1947 - Trumanova doktrína - riešila predovšetkým otázku Grécka a Turecka. Išlo o poskytnutie vojenskej a hospodárskej pomoci týmto dvom štátom, aby sa predchádzali ich včleneniu do sovietskej zóny. Obsahovala záväzok Spojených štátov brániť demokraciou vždy a všade. V súvislosti s prezidentom Harry S. Trumanom je spomínané aj
  zadržiavanie komunizmu (containment). Neskôr prezident Eisenhower v roku 1953 vyhlásil, že táto politika je neúspešná a tak sa zmenila na politiku potlačovania komunizmu - roll-back. Za prezidenta Kennedyho sa USA vrátili ku politike containmentu.
• Rok 1948 - Marshallov plán - ponúknutie ekonomickej podpory štátom, ktoré boli postihnuté 2. svetovou vojnou. Naproti tomu bola vytvorená rada vzájomnej hospodárskej pomoci

Vojna mala charakter špionážnej vojny (úspešná práca CIA a KGB to plne dokazovala) vo vtedajšom bipolárnom svete medzi najväčšími veľmocami vtedajšieho sveta, pričom boli obe vyzbrojené atómovými bombami USA - 1945, ZSSR - 1949. Hoci sa držali navzájom v patovej situácii, k otvorenému konfliktu došlo až v Kórei.

KÓREA:
Na konci druhej svetovej vojny bola Kórea rozdelená na Južnú a Severnú. Južná bola obsadená USA a Severná ZSSR. 25. júna 1950 Severná Kórea napadla Južnú. Sever bol podporovaný ZSSR (letectvo a tanky). Severná Kórea rýchlo postupovala a bola zastavená až armádou USA. USA vybojovali veľkú časť územia a až keď sa do bojov zapojila Čína vyrovnali sa sily natoľko, že sa vojnová línia ustanovila na 38. rovnobežke. Výraznou osobnosťou tejto vojny bol generál USA Douglas McArthur, ktorý sa vyhrážal použitím nukleárnej zbrane - svetu hrozila nukleárna vojna. Po mierových rokovaniach v Pchanmudžone sa ustálili hranice a stav trvá dodnes. Vojna si vyžiadala viac ako 1 300 000 obetí.

KUBA:
S najväčšou hrozbou pre USA počas studenej vojny bola Kuba po roku 1959. V tomto roku skončila už 2 roky trvajúca revolúcia proti proamerickému diktátorovi Fulgenciovi Batistovi. V tejto revolúcii bojoval aj revolucionár vyznávajúci marxizmus - Ernesto Che Guevara. Novú vládu viedol Fidel Castro (viedol ju až do februára 2008 - keď odmietol kandidovať na prezidenta). Touto revolúciou vyrástol pri USA komunistický štát, čím sa Amerika ocitla vo veľkom nebezbečenstve. Pre túto hrozbu sa zaužívalo pomenovanie Kubánska kríza. Spočiatku však tento problém nemusel byť taký markantný ako naozaj bol. Amerika však blokovala obchod s Kubou a tiež ignorovala náznaky Che Guevaru, že je možný odklon od Moskvy. Týmto sa Havana definitívne naorientovala na komunizmus. Začiatky 50. rokov sú poznačené aj masívnym zbrojením USA (prezident Kennedy sa zľakol siláckych rečí N. Chruščova). Kubánska kríza vyvrcholila v roku 1962. Operácia Anadyr bola odpoveďou na rozmiestnenie amerických rakiet v Turecku a Taliansku. Práce ZSSR na Kube postupovali až neuveriteľne rýchlo. Vtedajší prezident J. F. Kennedy dostával od CIA snímky základní na Kube a zasiahol 24. októbra vojenskou blokádou Kuby, čo ZSSR pochopiteľne označil ako narušenie mieru a prípravu vojny. Aj napriek trvajúcej blokáde na Kube pokračovali v skladaní už dovezených dielov rakiet. Chruščov prvýkrát priznal, že na Kube sú rakety a rokoval s prezidentom Kennedym o možnej ceste kompromisu. Situácia sa vyhrotila ešte viac, keď bolo nad Kubou zostrelené americké lietadlo. Deň potom, t.j. - 28. októbra vyhlásil Chruščov stiahnutie všetkých zbraní z Kuby. Naproti tomu sa ZSSR podarilo dosiahnuť odstránenie amerických rakiet z Turecka, čím sa napätie upokojilo. Studená vojna však neskončila, len opäť prešla do úzadia. Po skončení tohto konfliktu bola medzi Kremľom a Bielym domom zavedená tzv. horúca linka - priame spojenie veľmocí, aby sa predchádzalo podobným konfliktom (dovtedy komunikovali prostredníctvom listov alebo osobne).

BERLÍNSKE KRÍZY:
Berlín bol v dôsledku vojny rozdelený na niekoľo okupačných zón a to na americkú, sovietsku, britskú a francúzsku a správa krajiny bola zverená štvorstrannej Spojeneckej kontrolnej komisii. Od roztržiek v roku 1947 sa črtali možné problémy krajiny. V roku 1948 odstúpil ruský maršal Sokolovskij spojeneckú kontrolnú komisiu a vyhlásil, že ZSSR bude kontrolovať jednu časť Berlína a Stalin sa snažiť vypudiť z Berlína západných spojencov tým, že zablokovali pozemnú dopravu. Spojenci sa vynašli a vytvorili tzv. letecký most pomocou ktorého do Berlína dopravovali zásoby. Blokáda skončila roku 1950 a jej zaujímavosťou je, že ani jedna strana sa s tým nesnažila pohnúť. Už tu sa ukazovali boje jednotlivých krajín o povojnovú Európu. Deň, keď sa studená vojna prejavila najviac, nastal 13. Augusta 1961. Dátum, ktorým sa začala druhá berlínska blokáda. V tento deň vyrástol naprieč Berlínom neslávne známy Berlínsky múr, ktorý rozdelil mesto a vlastne aj celý štát a Európu na demokratický - západný blok a na východný - sovietsky. Berlín bol rozdelený na západný, kde malo vplyv Francúzsko, Veľká Británia, USA. Naproti tomu vo východnej časti mal prevahu ZSSR. Múr stál až do 9. novembra 1989 kedy bol skoro celý zničený. Pamätná je aj návšteva prezidenta J. F. Kennedyho, na ktorej vyhlásil: „Ich bin ein Berliner.“ (Som Berlínčan). Múr mal celkovú dĺžku 165 km.

VIETNAM:
Aj Vietnam, podobne ako Kórea bola rozdelená na severnú a južnú časť. Na severe existovala Vietnamská demokratická republika s komunistickou vládou (Ho Či Min) a juhu bola Vietnamská nekomunistická republika. Spočiatku tu bojovali len Juhovietnamská armáda a Vietcong, čo boli partizánske juhočínske jednotky podporované Vietminhom (vláda na severe Vietnamu). Vietcong mal výraznú prevahu na celom území, najmä kvôli myšlienkam komunizmu, ktorými bolo nadchnuté celé juhovietnamské obyvateľstvo. Keďže v roku 1963 Amerika vyznávala politiku containmentu, USA sa zapojili do vojny na stane Južného Vietnamu. K tomuto prispel aj incident v Tonkinskom zálive, kde severovietnamské lode napadli dva americké torpédoborce (USS MADDOX, USS TURNER C. JOY), ktoré tam hliadkovali (1964). Prezident Johnson nariadil letecké útoky proti severu. Od roku 1965 USA posielali do vojny aj pešie jednotky (1968 - 480 000, 1969 - cez pol milióna). USA presvedčené o svojej nepremožiteľnosti postupne zistili, že vyhrať tu nemôžu. Vyhrať by mohli len za cenu dlhej, nákladnej a totálnej vojny. Vojna sa končila zdĺhavými mierovými rokovaniami a podpisom mieru 27.1.1973. Americká strana priznáva, že počas vojny stratila 58 202 vojakov. Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom. Asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie. Priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov).

PRETEKY O VESMÍR:
Studená vojna nebola len vojna režimov a vplyv na Zemi, ale aj vo vesmíre. Bola vec cti, prestíže a dôkazu technického pokroku, byť vo vesmíre ako prvý. Čo bolo takmer nepochopiteľné, tieto preteky vyhral ZSSR (Sergej Pavlovič Koroľov). Prvý úspech oslavoval vďaka Sputniku 1 (spoločný cestujúci Zeme). Ten bol vyslaný do vesmíru 4. októbra 1956. Mal 83 kg a Zem obletel za niečo cez 92 minút a pomocou 4 antén vysielal správy o Zemskej atmosfére. Sovieti triumfovali aj naďalej, keď sa 3. novembra 1957 do vesmíru dostal prvý živočích - pes Laika, ktorá sa však na Zem nevrátila. Na Zem sa vrátili až 19.8.1960 dva psy, ktoré pokračovali v Laikinej tradícií (Bjelka, Strelka). 12.4.1961 do vesmíru vyletela raketa Vostok 1 a na svojej palube viezla prvého človeka - Juriho Gagarina, ktorý vo vesmíre strávil 108 minút. Okrem ďaľších úspechov, ako bola prvá žena vo vesmíre (Valentína Tereškovová), sa ZSSR podarilo ako prvým podarilo vyslať sondu, ktorá na Mesiaci pristála bez toho, aby sa roztrieštila. Stalo sa to 31. januára 1966. Takýto istý úspech sa podaril USA až po 4 mesiacoch. Najväčší úspech NASA - National Aeronautics and Space Administration (Národný úrad pre letectvo a vesmír) nastal 16. júla 1969, keď z mysu Canaveral na Floride odletela raketa Apollo 11. Na palube niesla Neila Armstronga, Edwina Aldrina a Michaela Collinsa. Armstrong a Aldrin sa v pristávacom module Eagle ako prví ľudia dotkli povrchu Mesiaca. 20. júla 1969 o 21. hodine a 17 minúte prvý modul s ľudskou posádkou ocitol na Mesiaci. Týmto dátumom sa končia vesmírne preteky, ktoré priniesli prvé miesto ZSSR a prestíž Amerike. Vďaka obdobiu asi 15 rokov sa záujem o vesmír zvýšil a to napomohlo k jeho rýchlejšiemu objavovaniu.

AFGANISTAN:
Vpád sovietskych vojsk do Afganistanu v snahe pomôcť komunistickej Ľudovo demokratickej strane. Trvala od 27.12.1979 až do 15.2.1989 keď odtiaľto odišli. Toto sa uskutočnilo vďaka zmluve zo 14.4.1988, ktorá bola podpísaná v Afganistane. O vytvorenie tejto dohody sa zapríčinilo OSN a tým sa ZSSR už nemiešal do politiky Afganistanu.

PRAŽSKÁ JAR:
V dôsledku toho, že ZSSR viedol Nikita Chruščov, došlo k oslabeniu politiky a destalinizácií (XX. zjazd strany). V roku 1968 sa prvým tajomníkom KSČ stal Alexander Dubček. Dubčekova snaha o normalizáciu politického režimu sa nazýva socializmus s ľudskou tvárou. To znamenalo, že socializmus pretrval ale bola zrušená cenzúra tlače, boli garantované ľudské práva. Prezidentom sa stal Ludvík Svoboda. Odporcovia Svobodu a Dubčeka, medzi nimi aj Gustáv Husák, požiadali ZSSR o pomoc a tak 21. augusta 1968 na územie ČSR vpadli vojská Varšavskej zmluvy za účelom normalizácie.

BIPOLARITA:

ZSSR

• Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
• KGB - Komiťjet Gosudarstvennoj Bezopasnosti (výbor pre štátnu bezpečnosť)
• Varšavská zmluva - 14.5.1955 Varšava (odpoveď na NATO) - ZSSR, Albánsko, Bulharsko, ČSR, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko. Mala ozbrojenú zložku, ukončila aj Pražskú jar.
• Informbyro (1947) – Informačné byro komunistických a robotníckych strán - kritika každého a všetkého, čo sa odklonilo od ZSSR
• Brežnevova doktrína – obmedzenie slobody v socialistických krajinách (ČSR- 1968, Poľsko - 1980-1981, Intervencia v Afganistane)

USA

• Marshallov plán
• CIA
• NATO - 4. apríl 1949 - Washingtonská deklarácia - USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Portugalsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Írsko, Island, no neskôr sa pridali aj ďaľšie.
• Containment, Roll-back
• Carterova doktrína - akékoľvek priblíženie sa k Perzkému zálivu bude považované za ohrozenie záujmov USA a podľa toho sa budú USA správať.
• Trumannova doktrína

KONIEC STUDENEJ VOJNY:
Studená vojna ako taká končí pádom Sovietskeho zväzu. Roku 1989 padajú socialistické režimy v celej Európe a o rok neskôr sa ZSSR mení na spoločenstvo nezávislých štátov. Situácia sa menila a uvoľňovala už od roku 1985, keď sa do vedenia strany v ZSSR dostal Michail Gorbačov, ktorého vláda je definovaná pojmami „glasnosť“ a „perestrojka“.