Rok delili Inkovia na dvanásť mesiacov, z toho mal každý názov a určitú slávnosť. Peruánska pôda musela byť umelo zavlažovaná, pokiaľ však bolo možné ju obrábať. Vodu dodávali zďaleka obrovské vodovody. Obchodovanie nebolo. Všetkú výmenu potravín mal štát vo svojich rukách. Vojsko bolo organizované, podobne ako obyvateľstvo, v dekuriach a centuriach, zriedkakedy použili Inkovia proti búriacim sa podmaneným násilné kolonizácie. Tak poskytovala ríša Inkov obraz mieru, a tým väčšia vina padá na Španielov, ktorí túto kultúru za vlády nešťastného Atahualjupu zničili.


Kultúra a veda:

Inkovia skultúrnili 40 druhov rastlín a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kačica, lama, pes, morča, alpaka). Správu ríše uľahčovali dokonalé cesty vedúce priamo cez hory, močiare či pralesy. Stavali sa aj kvalitné visuté mosty. Vozy sa nepoužívali, preto cesty boli pravdepodobne určené najmä pre karavány lám a peších. Používali aj zavlažovacie kanály. Na stavbu palácov sa používali veľké kamenné bloky, ktoré boli na milimetre presne opracované, aby do seba zapadali. V chrámoch pre boha slnka viseli zlaté a strieborné platne. Keramika je spravidla úžitková, s jednoduchou geometrickou maľovanou výzdobou. Písmo Inkovia nevyvinuli, na „zapisovanie“ údajov, najmä štatistických, sa používal systém šnúrok s uzlami (kipu). Podľa novších názorov však kipu slúžilo ako plnohodnotné písmo. Na vysokej úrovni bolo zlatníctvo. Preslávené boli početné inkské zlaté poklady, ktoré spravidla dobyli Španieli.



Kelti

Etrusko-grécka civilizácia mala styky so severom a len čo si keltské kmene žijúce na sever od Álp osvojili novú techniku železa a iné remeselné zručnosti od Etruskov a Grékov, získali v severnej Európe prevahu vďaka početným ľahko prístupným baniam na železnú rudu medzi Atlantickým oceánom a Balkánom. V týchto krajinách sa v nasledujúcich storočiach rozvíjala keltská civilizácia. Bola to spoločnosť organizovaná v kmeňoch, na čele s dynastiami vodcov a bojovou aristokraciou jazdcov.

V niektorých obdobiach sa politický vplyv Keltov rozšíril na juh od Álp a r. 387 pred Kr. začali ohrozovať aj Rím, vzrastajúcu veľmoc. To bol koniec etruskej slávy. Kelti si vynútili a udržiavali prevahu v strednej a západnej Európe až dovtedy, kým Rimania nerozšírili svoju ríšu na západ a na sever od Álp.

V tejto časti Európy práve Kelti vystavali prvé skutočné mestá: oppidá, hradiská, ktoré poskytovali vojenskú ochranu špecializovaným remeslám a dôležitému obchodu, ktorý sa uskutočňoval nielen medzi mestami, ale aj so stredomorskými krajinami, najmä keď začali Kelti používať peniaze.

V lokalite La Téne, v dnešnom švajčiarsku pri Neuchâtelskom jazere, sa našlo množstvo zbraní, šperkov a rozmanité nástroje z keltského železného obdobia: kosáky, kosy, nožnice, sekery, kliny, píly atď. Nájdené predmety predstavujú pravdepodobne milodary keltským bohom, ale nástroje majú rovnaké tvary ako tie, čo sa našli vo všetkých keltských oblastiach. Nová technika spracovania železa umožňovala početné vynálezy, ktoré neboli mysliteľné v bronzovej či kamennej dobe.

Nájdené zbrane svedčia o tom, že keltskí kováči vyrábali zručné a účinné zbrane ustáleného vzoru, čo umožňovalo zásobiť nimi nielen úzku vrstvu bojovníkov, ale celé ľudové armády. Tým sa dá naisto vysvetliť aj keltská expanzia k Čiernemu moru a k Atlantickému oceánu a ich výboje do Itálie a Grécka.

No predsa to bola spoločnosť čisto aristokratická na čele s kráľmi, ktorí vládli nad vazalmi, ako o tom svedčia bohato zdobené hroby. Typická hrobka vznešeného vodcu obsahovala často drevené vozy vykladané bronzom. Rast keltskej civilizácie bol pomerne rýchly na celom území a bol umožnený rozvinutým obchodom so železom, soľou a poľnohospodárskymi výrobkami, ako aj spoločenskou organizáciou: Kelti rozlišovali vládnucu vrstvu, kňazskú vrstvu (druidov), slobodných remeselníkov a roľníkov, vojsko. Kelti mali ako prvý v Európe dvojkolesové vozy určené na boje, a takisto boli jediným kmeňom, ktorý už v tom období používal brnenie. Keltské sídliská sú pomerne rozľahlé, žili tam najmä roľníci, zatiaľ čo vládnuca vrstva dávala prednosť životu v opevnených osadách vybudovaných na neprístupných miestach. Keltské domy mali okrúhly i obdĺžnikový tvar, bývali mierne zapustené do zeme. V zásade išlo o zrubové stavby. Keltské kmene stavali na svojom území aj sídliská mestského typu - oppidá. Najznámejším oppidom na Slovensku bola Bratislava. Kelti v Bratislave aj razili mince - Biateky.

Druidovia tvorili osobitnú skupinu dôležitých obyvateľov, ktorí prešli do vedomia budúcich generácií ako čarodejníci. Druidovia tvorili vzdelanú triedu, čo plnila funkciu kňazov a mudrcov. Zabezpečovali obrady a zároveň vysvetľovali obyčajové právo. Ich veľký vplyv sa opieral o znalosť písma, viac-menej inšpirovaného gréckou abecedou, ktoré si chránili ako tajomstvo a istý druh monopolu. Dá sa však predpokladať, že Kelti až do príchodu kresťanstva v skutočnosti nemali písaný jazyk. Keltské umenie bolo sčasti ovplyvnené Gréckom, ale vytvorilo štylizovanú formu výrazu, ktorá ho zaraďuje v európskom kontexte medzi vyššie civilizácie. Hoci keltský ľud nevytvoril osobitný národ ani etnickú jednotu, jasne sa odlišoval od Germánov na severe a Slovanov na východe. Keltská civilizácia bola jedným z vrcholov prehistórie v Európe. Kelti vytvorili v strednej európe prvú európsku kultúru.


Keltská mágia:

Obyvatelia South Uista veria, že údolie zvané Glenstyle rozliehajúce sa medzi dvoma horami na východnej strane tohto ostrova bolo obývané duchmi. Miestny obyvatelia ich nazývali Veľkí ľudia. Nikto z mužov či žien sa neodvážil vstúpiť do tohto údolia bez toho, aby sa najprv úplne neodovzdal Veľkým ľuďom a nechal sa nimi sprevádzať. Zvyk ľudí z Western Isles polievať istý malý kopec kravským mliekom je odôvodnený prítomnosťou ducha zvaného Brownie, duch, ktorý sa často objavoval v podobe