vysokého muža s dlhými hnedými vlasmi. Keltovia sa v Európe objavili približne v roku 1300 pred Kristom, ale pravdepodobne pochádzajú zo vzdialených východných oblastí: ich poetické verše a svadobné zvyky sú podobné Brahmanom v Indii. Keltské miestne názvy (nemeton : háj) možno nájsť až v strednom Turecku. Pohybovali sa po Európe bojovali nahí, zbierali hlavy a hovorili v hádankách. Uctievali bojovníkov, básnikov (barkov) a druidov. Keltovia tvrdili, že ľudská duša a vesmír sú nezničiteľné, nebáli sa smrti a prebodávali obete, z ktorých smrteľných kŕčov čítali augurskú veštbu.

Keltovia sa usídlili na západnom pobreží Európy od polovice šiesteho storočia pred Kristom a začali osídľovať britské ostrovy. Írsky mýtus zaznamenáva inváziu Partholonových synov Nemediansa, Fir Bolga a magického Tuatha de Danaana a detí Mila zo Španielska. Neskôr prišli Brythonovia, ktorých jazyk sa stal základom modernej velštniny a bretonštiny. Keltovia prekryli zbytky megalitickej spoločnosti, ktorá pred tisícami rokov dokončila stonehenge. Druidovia keltskej spoločnosti však uznávali silu tých, ktorý tam boli skôr. Keltovia verili na reinkarnáciu, sily, ktorými vládli, ako zmeny podoby, veštenie, druhé videnie a neviditeľnosť, pravdepodobne pramenili z techník, ktoré používali pri joge. Všeobecná viera v takéto sily a v ducha sveta pretrvávala medzi Keltami vďaka imaginatívnemu temperamentu a príbuzenstvu s prírodou. Pokiaľ ostatné národy stavali mestá, Keltovia zostávali v okrajových divokých oblastiach Európy a boli spojený s prvotnými silami. Kvílenie vetra bolo nariekanie Banshee; "nehody" boli znaky a odkazy; dočista ohryzená lopatka ovce zrkadlila budúcnosť; obilie sa sialo keď bol mesiac v splne; zelené pahorky boli Sidhe (nadprirodzené bytosti), ktorým sa malo radšej vyhnúť. S takýmito bytosťami sa muselo zachádzať s úctou pretože by mohli začať kradnúť deti. Hlboko v tmavom jazere číhali vodní škriatkovia alebo vodné koníky, ktoré vábili ženy a deti alebo spôsobovali povodne v ktorých sa topili pocestný.

Väčšina kultúr si udržuje zvyky viery na "magickom" systéme znalostí, ktoré popiera moderné uvažovanie a veda. Ale Kelti si udržali viac než väčšina ostatných kultúr, čo je vidieť z pretrvávania druhého videnia (keltsky : an-da-shealladh znamená "dva pohľady") v oblasti Highland možno dokonca i z udalostí hláv z Hexham:

V roku 1972 11 ročný chlapec plel záhradu a pritom vykopal dva ťažké kremeňové kamene opracované do podoby ľudských hláv. Keď sa hlavy dostali do domu, stali sa stredom tajuplných udalostí. Rôzne predmety sa rozbíjali, hlavy samé od seba na mieste otáčali, na mieste kde boli nájdené rozkvitla aj cez Vianoce podivná kvetina. Zhmotnila sa entita z polovice ľudská z polovice ovca, ovplyvňovala a terorizovala susedov. Hlavy boli z domu odstránené a z domu bolo neskôr zariekavaním vyhnané zlo. Preskúmanie daného javu sa ujala Dr. Anne Rossová, odborník na keltskú kultúru. Zistila, že hlavy sú cez 1800 rokov staré a sú pozostatkami keltského rituálu "kultu hlavy". Raz v noci sa Dr. Rossová prebudila do príšernej atmosféry ľadového chladu. Pri dverách stála postava pripomínajúca človeka - vlka, stvorenie pokryté čiernou srsťou a vysoké asi šesť stôp. Stvorenie napokon zmizlo za dverami. Napriek strachu sa doktorka odhodlala stvorenie sledovať, ale ono zmizlo v hmle. Zopár dní potom podobnú skúsenosť zažila aj dcéra doktorky Rossovej. Aj z tohto domu bolo vymetané zlo zariekavaním. Anorganický chemik Dr. Dan Robin hlavy preštudoval. Veril, podobne ako Lethbridge, že niektoré minerály môžu "zaznamenávať" informácie a obával sa, či kremeňové hlavy nemajú nejakú súvislosť s "kliatbou" kedysi dávno vyrieknutú a stále účinnú vďaka elektrizujúcim schopnostiam kameňa. Zdalo sa to ešte pravdepodobnejšie, keď Dr. Robin položil hlavy do auta, aby ich odviezol domov, otočil kľúčom a zistil že motor sa nedá naštartovať. "Dajte pokoj!" zakričal na hlavy a motor naskočil. V každom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom že hlavy stimulovali javy typu poltergeist.



Mayovia

Dodnes jeden z najzáhadnejších národov na svete, Mayovia, staval pyramídy s takmer neuveriteľnou matematickou presnosťou, no na druhej strane vykonával jedny z najkrvavejších rituálov.

Dodnes sa nám zachovali stavby, ktoré svojou presnosťou a prepočítanosťou dokazujú úroveň mayského staviteľstva a astronómie. Sú často porovnávané so starovekými európskymi monumentmi. Dokonca vznikali teórie, že boli ovplyvňovaní Egypťanmi, ktoré sú však nepravdivé. Mayovia na svojich stavbách nepoužívali koleso, hoci poznali jeho princíp a výhody. Používali ho však napríklad ako súčasť detských hračiek.

Keď na Yucatán postupne prichádzali bádatelia skúmať mayské stavby, niektorí sa nevedeli dočkať senzačných objavov. A aby sa stavbám obrasteným džungľou dostali čo najrýchlejšie podpálili okolitý les. Požiar však spôsobil páľavu, ktorá všetko vysušila až na koniec omietka popraskala a opadala, spolu s jedinečnými kresbami. Poznáme však motívy kresieb vďaka kópiám, ktoré si zaznačil bádateľ Catherwood alebo iní maliari.

Voľakedy mayské najväčšie mesto- Tikal- je dnes národným parkom. V čase rozkvetu tu žilo vraj až 55 000 ľudí. Tikal bol mocenským centrom, odkiaľ bolo všetko riadené. Mayovia z Tikalu postavili tisíce stavieb, chrámov, palácov, pyramíd, schránok na relikvie a ihrísk. Väčšina z nich je však ešte ukrytá v hustej džungli. Keďže obyvatelia nevedno prečo nečakane mesto opustili, rýchlo upadlo. Zrúcaniny Tikalu sa rozprestierajú na ploche vyše 16 km2. Podľa toho si môžeme predstaviť jeho pôvodnú veľkosť. Najpozoruhodnejšie stavebné diela sú okolo Gran Plaza, ktoré bolo kedysi mocenským centrom. Na východnej a západnej strane sa dvíhajú dve veľké, strmé pyramídy. Majestátne pôsobí 45 metrov vysoký Chrám veľkého jaguára, v ňom sa zvečnil aj sám vládca Ah Cacao (okolo 700 po Kristovi). Po smrti ho pochovali v panovníckej krypte pod pyramídou a do hrobu mu uložili cenné dary, ako napríklad jadeidovú masku. Ah Cacao dal postaviť oproti ležiaci Chrám masiek. Je pomenovaná podľa dvoch masiek, ktoré zdobia strmé schody.