Jednou z pozoruhodných stavieb je napr. Pyramída Kukulkana nazývaná aj El Castillo. Väčšina dnešných názvov pochádza od Španielov, pretože aj samotní Mayovia často zabudli mená stavieb, ba dokonca aj čomu pôvodne slúžili. Boha Kukulkana uctievali Mayovia, tak ako aj ostatné indiánske náboženstvá. Bol patrónom vedomostí, vzdelanosti a umení. Pyramída Kukulkana (30metrov) sa nachádza v archeologickej lokalite Chichen Itzá, východne od Méridy. Je vybudovaná ako deväťstupňová pyramída a na každej zo štyroch strán sa nachádzajú schodištia. Každé schodište má 91 schodov. Doplnením o najhornejšiu plošinu dostávame číslo 365, čo je počet dní v roku. Okrem toho sa po bokoch nachádza 52 dosiek, ktoré symbolizujú počet týždňov v roku. Táto stavba je teda akýmsi obrovským kalendárom. V deň rovnodennosti v čase od 15. do 17. hod je tu možné vidieť veľmi zvláštnu a pôsobivú tieňohru. Vtedy svetlo dopadá na pyramídu pod určitým uhlom a vytvára na hlavnom schodišti tvar pomaly zliezajúceho hada (Mayovia totiž uctievali opereného hada).

Významnou pamiatkou, ktorá sa nach. v ceremoniálnom centre mayskej kultúry (Uxmal) je Del Enano (názov od kmeňa Ahaubov, kt. vládli mayskému národu) nazývaná aj Pyramída veštca. Týči sa do výšky 38 metrov. Podľa legendy ju postavil za jedinú noc čarodejník. Toto dielo sa prebudovávalo každých 52 rokov podľa tzv. chrámového kalendára, ktorý sa opakoval vždy, keď sa prekryli údaje občianskeho a chrámového kalendára. Dohromady bola pyramída prebudovaná päťkrát. Pyramídu tvorí niekoľko chrámov, nachádzajúcich sa vnútri alebo vonku pyramídy. Je vyzdobená napríklad maskami boha dažďa Chaca.

Protikladom vertikálnej Pyramídy Veštca je pretiahnutý Guvernérsky palác v Uxmale považovaný za vrcholné dielo mayskej archtektúry. ,,Celok má auru symetrie a veľkoleposti”, opisuje v 19. Storočí svoje dojmy John Lloyd Stephens (odborník na mayskú kultúru). Impozantné rozmery paláca Mayovia ešte vystupňovali tým, že celé dielo vybudovali na mohutnej podeste. Poloha celého objektu je určená podľa presných výpočtov astronómov a je nasmerovaná na najjužnejšiu deklináciu Venuše ako Zorničky. Najnápadnejším architektonickým prvkom je tri metre vysoký mozaikový vlys, ktorý prebieha nad stredovou rímsou. Na vytesanie stoviek štylizovaných hadov a masiek boha Chaca(ústredné motívy mayskej kozmológie) potrebovali podľa odhadov 20 000 kamenných blokov, každý s hmotnosťou 30-80 kg. Suterén paláca sprístupňuje 11 vchodov, ktoré zasa vedú do 24 komôr. Pred palácom sa nachádza jaguárí trón s dvoma hlavami v smere pohľadu na Gran Pirámide.

Mayovia nestavali len veľkolepé stavby svojím bohom, ale im aj prinášali krvavé ľudské obete. Neďaleko takmer každého významnejšieho chrámu sa nachádzalo loptové ihrisko. Rozmery boli okolo 81 x 7,5. Súťažili tu vždy dve mužstvá v hre, ktorá sa nazývala polota alebo tlačtli. Mala hlboký náboženský zmysel a hľadelo sa na ňu, ako na bohoslužobný čin. Úlohou súťažiacich bolo kopať do gumennej lopty (gule) vyrobenej z kaučuku. Tú mali dopraviť do kamenného kruhu, umiestneného v osemmetrovej výške. Lopty sa súťažiaci mohli dotýkať len lakťami, kolenami, bokmi a hlavami.

Ozdobné reliéfy na bočných stenách ukazujú, že hráči bývali často obetovaní. Vedú sa však dohady, kto bol vlastne obetovaný. Niektorí sa domnievajú, že to bolo práve porazené mužstvo, alebo aspoň jeho kapitán. Iní zase tvrdia, že u tak hlboko veriacich ľudí bolo sebaobetovanie ako výsadou, že len víťazné družstvo malo nárok na takúto odmenu. Neďaleko ihriska loptových hier stojí ,,múr umlčaných hláv”, nazývaný aj ,,tzompantli”, na jeho spodku boli zoradené lebky obetovaných ľudí a na jeho reliéfoch môžeme objaví nastoknuté lebky.



Sumeri

Najstaršie historické obyvateľstvo najjužnejšej časti Mezopotámie - Sumeru. Ich rasová a jazyková príslušnosť zostáva problémom, hoci asýriológovia vďaka starovekým jazykovým príručkám objaveným pri výskumoch asýrskeho mesta Ninive vedia čítať sumerské texty.

Ríša Sumerov - kolíska ľudstva medzi riekami Tigris a Eufrat. Na prelome 5. a 4. tisícročia pred Kr. sa tu objavila civilizácia. Sumeri si sami kládli otázku svojho pôvodu. Nepýtali sa však „odkiaľ“, ale „ako“. Ako sa na svete ocitli, na to hľadali odpovede v bájach. Život v povodí riek Eufrat a Tigris podľa predstáv Sumerov ovládajú štyri živly: nekonečné nebo, búrlivý vietor, úrodná zem a hučiaca voda. Pôvodné trio sumerských bohov tvoria An (boh Neba), jeho syn Enlil (pán vetra), ktorého bratom je Enki (pán Zeme).

Pôvodní obyvatelia vytvorili početné malé sídla, z ktorých sa vyvinuli malé mestá. Bohatstvo tejto oblasti priťahovalo stále nové národy, ktoré sa tu usadzovali. Nájazdy prisťahovalcov a meniace sa obdobia vlády týchto prišelcov určovali v staroveku kultúru a dejiny celého „úrodného polmesiaca“, teda krajiny medzi Eufratom a Tigrisom. Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. Sumeri splynuli s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a písmo, zorganizovalo sa odovzdávanie správ. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...).

Mestá spolu často bojovali. Výrečným dôkazom ich dávnych súbojov je Epos o Gilgamešovi. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami, ktorých centrami boli chrámové stavby so zikkuratmi ( stupňovými vežami ). Okolo roku 2330 pred Kr. prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie. Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným vojskom nájazdy až na pobrežie Stredozemného mora a dostal sa až na Cyprus. Charakterizoval ho titul „kráľ štyroch svetových strán“. A predsa už o necelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú ríšu Gutejci, bojovný národ z pohoria Zargos.