Až po roku 2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi zahnať votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru. Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša. On a ďaľší vládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie bývalej Akkadskej ríše. Okolo roku 2000 pred Kristom ho napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili Babylon na nové hlavné mesto. Takto sa po 1500 rokoch končí sumerský starovek, ale kultúrne dedičstvo pretrvalo ďalej a ovplyvňovalo dejiny ďaleko za hranicami Mezopotámie.

Sumeri sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, pretože krajina, kde žili, bola vďaka pravideľným záplavám veľmi úrodná. Používali aj zložité zavlažovacie systémy a vodné nádrže pre obdobia sucha. Okolo roku 1700 pred Kr. spracovali tzv. roľnícky almanach. V časovom slede obsahuje súbor praktických rád, ktoré udeľuje otec synovi. Pestovali obilniny - jačmeň, pšenicu, proso, hrach, fazuľu, horčicu, sezam. Obľúbené bolo záhradníctvo a sadárstvo. Najrozšírenejším stromom bola palma datľová, ktorú vyhlásili za kráľovnú stromov, pretože ju používali nielen ako jedlo, ale aj ako stavebný materiál, kurivo, povrazy, pletivo, krmivo pre dobytok atď. Darilo sa aj figovníku, viniču, rástli tu aj jablone, hrušky, granátovníky, čerešne, slivky, pistácie. Najbežnejšou zeleninou bol cesnak, cibuľa, pór, kôpor, repa, cvikla. Úžitok prinášali aj močiare, kde rástla jedna z hlavných surovín krajiny - trstina. Používala sa ako palivo, na výrobu šípov, meradiel dĺžky, hudobných nástrojov, rohoží, stavali sa z nej plavidlá.

Významnou zložkou v hospodárstve krajiny bol chov dobytka. Spoľahlivý pastier sa pokladal za vzor dokonalého človeka. Hovädzie mäso sa konzumovalo málokedy, výnosný bol chov oviec a kôz. Barania pečienka bola obľúbeným sviatočným jedlom. Ovčie a kozie kože sa stali dôležitým obchodným artiklom. Medzi domáce zvieratá patrila mačka a mangusta, ktorá sa podobá na našu kunu a ktorú chovali na hubenie hadov. Pes bol málo obľúbený. Domácim dopravným zvieraťom bol osol, koňovi vraveli „osol z hôr“ a ťavu nazvali „osol od mora“. Právo rybolovu patrilo palácu, alebo chrámu, bolo rozšírené aj poľovníctvo. Časť obyvateľstva sa venovala remeslám a obchodu. Historicky doložené sú aj dejiny piva, ktoré tu varili už 4000 rokov pred Kr. Volalo sa kaš a patrilo k civilizačným vymoženostiam mesta. Sumeri stavali mnohoposchodové budovy, používali smolu na stavbu ciest, impregnovali materiály. Miestnosti osvetľovali naftovými lampami (slovo „nafta“ vychádza zo sumerského „napatu“. čiže „kamene, ktoré sa zapaľujú“. Sumerskí lekári robili komplikované očné operácie, trepanovali lebky.

Mali vynikajúco rozvinutú matematiku a astronómiu. To najdôležitejšie, čo po sebe zanechali, je určite písmo. Najskôr to bolo obrázkové písmo. Bolo to rôzne pečatné valčeky s obrázkami mytologických zvierat, stromov, alebo bohov. Označovali nimi jednotlivé výrobky a majetok. Z obrázkového písma sa vyvinulo klinové písmo, ktoré sa používalo na zaznamenanie historických údajov, na písanie zákonov, alebo poézie. Preniklo Ďaleko za hranice svojej domoviny a časové rozpätie jeho používania doteraz neprekonala ani naša latinka.