referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Čo pre mňa znamená holokaust?
Dátum pridania: 07.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: truchanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 688
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Myslíte si, že holokaust je len slovo, len jedna veľká bublina a nič okolo? Nazdávam sa, že mnohí z nás, ktorí sme v tom období nežili, si nevieme predstaviť, čo v skutočnosti obsahujú slová vojna, neistota, prenasledovanie, holokaust. Áno, v živote nikdy nič nie je len čierne, alebo len biele. A ľudia sa musia prispôsobiť životu aj v čase vojny. Keby som chcela toto obdobie a život v ňom k niečomu prirovnať, rada by som ho prirovnala k moru. To chmúrne, tmavosivé pod hladinou by boli politici. Tí, ktorí boli na vrchole hierarchie a dopustili to strašné prenasledovanie a ponižovanie človeka človekom len preto, lebo je iný. Medzi nimi a bielou hladinou je skupina ľudí, ktorí boli v čase mieru slušnými občanmi, no radi sa prispôsobili dobe, využívali jej „možnosti“ na obohacovanie sa a dokazovanie sebe a okoliu, akí sú vplyvní a ako môžu vlastnou iniciatívou skomplikovať život iným. A ako by sme sa približovali k tej symbolickej bielej hladine, mohli by sme hovoriť o Židoch. Ľuďoch, ktorí boli trestaní za niečo, čo nemalo byť a nemá byť nikdy trestné. Boli trestaní za to, že sa „zle narodili“. Možno vám to znie choro, ale táto rasistická ideológia chorá je a bola vytvorená chorým človekom.

Pomyselnú bledomodrú hladinu tvoria ľudia jednoduchí, podľa môjho názoru takí, ktorí s vojnou vnútorne nesúhlasili a chceli ju v tichosti prečkať, do ničoho sa nezapliesť a hrať úlohu „mŕtveho chrobáka“. A nad nimi sa vznášali ľudia, ktorí potichu pomáhali tým, ktorí to potrebovali a boli tými pre dnešok „bájnymi hrdinami“. Neboli to žiadne kostýmové postavičky s komixov, ale obyčajní ľudia s ľudskosťou v srdci, ktorí boli slušní preto, lebo slušní chceli byť, alebo sa do takejto situácie dostali pomocou rôznych nečakaných udalostí.

Títo obyčajný ľudia si určite často dávali otázku:“Ako toto mohol niekto dopustiť? Ako sa to celé takto vyvinulo? Kto za to môže? A ja si napriek tomu, že som toto dramatické obdobie nezažila na vlastnej koži a našťastie viem o ňom len z kníh a spomienok tých, ktorí prežili, dávam otázku: Aká je istota, že sa to nestane opäť? Kto zaručí, že nevystúpi zase z radu ľudí chorý človek a nebude chcieť vyhladiť pre zmenu bielych, kresťanov, Rómov, všetkých čo majú krtka v záhrade, alebo dokonca internet v domácnosti? Aká je istota, že sa tento chorý človek nedostane k moci a že sa história nebude zase opakovať?

Aj vy viete, že takýmto psychopatom bol Hitler. Nemci sa ešte stále vyrovnávajú s touto kapitolou dejín a téma holokaustu je pre nich jednou z najcitlivejších. Mnohí sa zaň hanbia a mnohí ho bagatelizujú. Avšak syndróm rasizmu nie je len nemeckou záležitosťou. V poslednom období sa objavuje v celej Európe. A slušní ľudia sa musia proti nemu brániť a poukazovať na jeho prejavy a dôsledky. A nielen pre jeho hrozbu pre budúcnosť, ale aj kvôli tým, ktorým v nich predčasne ukončili svoj život a sú pochovaní v masových hroboch. A tiež kvôli tým, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov, a ktorým sa pri spomienke na život v nich ešte aj dnes, po mnohých rokoch, zaleskne slza v očiach, a ktorým z duše kričí utrpenie. Myslíte si, že sa na také zážitky dá vôbec niekedy zabudnúť? Na to je jeden ľudský život prikrátky. A tak už len kôli tomu by sme nemali strkať hlavu do piesku a bagatelizovať tému holokaustu. Holokaust totiž bol hroznou súčasťou života Židov žijúcich nielen na Slovensku, ale v celej Európe.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.