Totalitná architektúra

- tri hlavné totalitné režimy – Sovietsky zväz, nacistické Nemecko a fašistické Taliansko – sa v oblasti architektúry a urbanizmu vyznačovali zhodnými prvkami – klasicizujúcimi a historickými tendenciami, heroizáciou vlastného národa a nadľudskou mierkou. V Sovietskom zväze po krátkom období konštruktivizmu nastúpil v tridsiatych rokoch socialistický realizmus (ľudovo nazývaný sorela), ktorý mal vyjadrovať ducha socializmu a nadviazať na klasické národné tradície. Aplikácia týchto postulátov viedla k eklektickému historizmu, ktorý sa udržal po celú stalinskú éru až do r. 1955. Po 2. sv. vojne vyviezol ZSSR sorelu aj do svojich satelitných krajín. Sovietskym príkladom tejto architektúry je budova Lomonosovovej univerzity v Moskve. Aj u nás možno nájsť architektúru inšpirovanú sovietskymi vzormi (typickým príkladom je študentský domov Mladá garda v Bratislave – E. Belluš, 1953). Nemecká moderná architektúra bola odkázaná do sféry inžinierskych a priemyselných stavieb. V Taliansku, ktoré oplýva množstvom antických pamiatok, bola aj za fašistického režimu architektúra podstatne vkusnejšia a umiernenejšia. Klasicizujúce tendencie sa v období medzi svetovými vojnami v rôznej miere prejavili aj v oficiálnej architektúre iných krajín bez ohľadu na politický systém.