referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatko
Sobota, 12. júna 2021
Sedem divov sveta
Dátum pridania: 16.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ferari
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 013
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Sedem divov sveta

Pred 2 000 rokmi grécky spisovateľ Antipater zo Sidonu zostavil zoznam najväčších a najhonosnejších stavieb. Tie sa neskôr stali ,, Siedmimy divmy sveta.“ Nevie sa, prečo tento zoznam vyhotovil, no asi to bol prvý turistický sprievodca po krajinách východného stredomoria. V priebehu stáročí sa niektoré z divov sveta zrútili a rozpadli na ruiny. No aj tak po stáročia ľudí ohromujú – buď ich obrovská veľkosť, alebo akým spôsobom boli postavené, ale aj ich krása. Za sedem divov sveta sa považujú:

1.div – Pyramídy v Egypte
2.div – Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone
3.div – Artemidin chrám v Efeze
4.div – Diova socha v Olympii
5.div – Mauzóleum v Halikarnasse
6.div – Rodoský kolos
7.div – Maják na ostrove Faros v Alexandrii


1.) Pyramídy v Egypte

Pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré sa zachovali dodnes. Vznikli v období od r. 2700 do 2500 pred našim letopočtom.

V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova paramída. Je vysoká 137,3 metra, no pôvodne mala o desať metrov viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre. Odhaduje sa, že 10 tis. robotníkov použilo na stavbu pyramídy asi 2,3 mil. kvádrov. Pyramídy sa budovali ako hrobky pre kráľov. Egypťania verili v posmrtný život. Ich náboženstvo hlásalo: aby mohol Egypťan žiť, muselo jeho telo ostať neporušené. Faraóni na prostriedkoch nešetrili, ich hrobky museli byť nezničiteľné a neprístupné. Všetko, čo by mohli potrebovať v nasledujúcom živote pochovali s nimi, vrátane pokladov. Dnes všetok poklad , vrátane potravy, nábytku a iného objavili archeológovia.


2.) Visuté záhrady kráľovnej Semiramidis v Babylone.

Neopísal ich žiadny spisovateľ žijúci v tejto dobe. Povesti o nich sa ústne šírili do celého sveta a stali sa legendou o pozemskom raji uprostred púšte. Jeden rímsky spisovateľ ich navštívil dávno po páde Babylonu a našiel ich ešte zachované. Opísal ich ako stupňovité terasy, postavené na spôsob pyramíd, jednu nad druhou, ktoré obkolesovali 7,6 m hrubé valy, ktoré ich chránili od piesku. Každá terasa obsahovala toľko zeme, aby tam mohli rásť aj stromy. Nabukadnesar dal zriadiť záhrady na terase paláca, aby manželke Amytis pripomínali Perziu, kde strávila detstvo. Voda na zavlažobanie rastlín sa dopravovala čerpacími zariadeniami.


3.) Artemidin chrám v Efaze

Okolo roku 550 pred n. l. , po dobití gréckeho mesta Efezos na pobreží Malej Ázie vybudoval kráľ Kroisos z Lýdie nádherný chrám zasvätený bohyni Artemis (Efez sa nachádza na území Turecka). Vnútri chrámu bola ukrytá svätyňa, v ktorej stála krásna socha bohyne, ozdobená drahokammi a drahými kovmi. Chrám sa stal slávnym a priťahoval veriacich. V roku 356 pred n. l. bol podpálený. Do roku 250 pred n. l. bol chrám obnovený. Chrám bohyne sa staval 120 rokov.


4.) Diova socha v Olympii

Túto sochu vytvoril jediný človek. Išlo o sochára Feidia z Grécka. Žil v 5 storočí pred našim letopočtom a patril k najväčším umelcom. Jeho úlohou bolo vytvoriť sochu boha Dia. Socha bola taká krásna, že vznikol mýtus, že Zeus zostúpil z Olympu, aby ho mohol Feidias zobraziť. Táto socha bola neuveriteľne veľká. Samotný podstavec mal výšku 1 meter a šírku 6,5 metra. Výška trónu bola 10 metrov. Socha Dia merala 12,5 metra. Keďže Zeus sedel, budila socha dojem, že keby Zeus stal, musel by nadvihnúť strechu chrámu. Trón bol zdobený Ebenovým drevom a drahokamami. Telo bolo zo slonoviny. Vlasy a šaty boli zo zlata. Ani tento div sveta už neexistuje. Socha bola prevezená do dnešného Istanbulu, kde asi zhorela.



5.) Mauzóleum v Halikarnasse

Aj keď mauzóleum je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvý krát použitý až pri stavbe náhrobku kráľa Satrapa Mausolea. Mauzóleum sa nachádzalo v dnešnom Turecku. Kráľ Mausolos bol ctižiadostivý panovník, ktorý napádal mnoho miest (štáty, mestá). Z peňazí z koristi vybudoval mesto Halikarnas. Ku koncu života si chcel dať postaviť hrobku akú nemá nikto. Preto nešetril výdavkami. Dokončená hrobka bola taká veľkolepá že ju pomenovali podľa neho – Mauzóleum. V roku 1581 bol div zničený a kamene sa použili na stavbu pevnosti.


6.) Rodosky kolos

V starej histórii bol ostrov, ktorý ležal neďaleko Tureckého pobrežia. Terajší Rodos bol ostrovom boha slnka Hélia. V hlavnom prístave Rodosa Lindos vyrobili objavitelia sochu boha Hélia na výraz vďaky bohu za jeho pomoc. Nikto nevie kde presne socha stála a ako vyzerala. Niektorý si myslia že socha stála s rozkročenými nohami, ale však viac pravdepodobné bolo, že socha stála na kraji mesta, obrátená tvárou k prístavu. Socha sa nazýva kolosom preto, že je veľká. Vysoká bola 37m. Už 66 rokov po jej dokončení, sa pri zemetrasením zosypala do mora.


7.) Maják na ostrove Faros v Alexandrii

V roku 279 pred našim letopočtom sa začal stavať maják, ktorý bol dokončený o 20 rokov neskôr. Predstavoval veľký majetok. Bol to jeden s prvých veľkých majákov na svete. Bol postavený dôkladne, stál vyše 1000 rokov a vydržal veľa zemetrasení. Dostal meno podľa ostrova Faros, na ktorom stál. Predstavu o tom ako, maják vyzeral poznáme z rímskych mincí a od spisovateľov tých čias. Mal výšku 122m a bolo ho vidieť z diaľky. Roku 796 bol maják poškodený pri zemetrasení.

Toto je sedem divov sveta, ktoré poznáme. No dnes s už uvažuje o novom zozname.
 
Zdroje: Vojtech Zamarovský – Za siedmimi divmi sveta
Podobné referáty
Sedem divov sveta SOŠ 2.9528 11575 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9586 824 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9433 1619 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9473 1915 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9115 1370 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9141 1613 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9237 1453 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9509 9108 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9336 1217 slov
Sedem divov sveta 2.9621 1365 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.