- udelenie úplných politických a občianskych slobôd britským a írskym rímskym katolíkom r. 1829. V Británii existovala čiastočná ná-boženská tolerancia už v 17. storočí, hoci až do r. 1745 bola hrozba Jakobitov chápaná ako skutočnosť ospravedlňujúca pretrvá-vajúcu diskrimináciu katolíkov. Obavy zo zrovnoprávnenia katolíkov viedli r. 1780 ku Gordonovmu povstaniu. Koncom 18. storočia začalo mnoho reformátorov agitovať za úplnú náboženskú slobodu v ce-lej Británii. Od r. 1778 sa postupne robili ústupky katolíckej väčšine v Írsku, ktoré vyvrcholili r. 1793, keď írsky parlament pri-jal Zákon o uľahčení. Tento zákon zabez-pečil írskym katolíkom volebné právo a slo-bodu vyznania, odoprel im však možnosť zasadnúť v parlamente alebo zastávať akú-koľvek verejnú funkciu. R. 1798, v čase, keď v Írsku vypuklo povstanie vedené Ro-bertom Emmetom a Wolfom Tonom, uznal William Pitt mladší potrebu úplného zrov-noprávnenia katolíkov a prisľúbil jeho pre-sadenie v momente, keď írsky parlament r. 1800 prijal Zákon o únii. Protestantskí veľkostatkári a Juraj III. sa však zrovno-právneniu vzopreli a Pitt odstúpil. Situácia sa zmenila až po zvolení zbožného katolíka Daniela O'Connella do parlamentu. Ako rímsky katolík nemohol O'Connell zasad-núť do parlamentu, ale aby sa vyhol ob-čianskej vojne, predložil predseda vlády voj-voda Wellington s istou nechuťou návrh nového zákona. Jeho prijatie r. 1829 od-stránilo väčšinu zákazov a obmedzení tý-kajúcich sa rímskych katolíkov.