Strašlivý súdny deň
Na vrchole svojej slávy deväťtisícdvesto rokov pred Platónom si ostrovná ríša Atlantídy mohla nárokovať panstvo nad väčšinou Stredomoria. Platón zaznamenal: „Vtedy sa zdali nadovšetko a nanajvýš spravodliví a požehnaní.“ No Atlantíďanov „naplnila nezákonná ctižiadostivosť a mocichtivosť.“
Bezmedzný prepych si vyžiadal svoje. Atlantíďania si už necenili dobro viac ako hmotné bohatstvo. Platón pokračoval: „Podiel božského v nich slabol a bledol a často ho zatienila veľká časť smrteľnosti. Nezniesli ťarchu svojho majetku.“ Stratili cnosť a zhromažďovali vojsko na dobitie Atén a ešte východnejších krajov. Ale Zeus, hlavný z bohov, zasadil svoju ranu a bol to trest nepredstaviteľne úplný. Platón písal: „Nastali Zlovestné zemetrasenia a záplavy a padol na nich ťaživý deň a noc, keď... ostrov Atlantídy... pohltilo more a zmizla“. Platón pochyboval, že sa dakedy vôbec nájde stopa po stratenej krajine: „Na tom mieste sa teraz stal oceán nepriechodným a nepreskúmateľným.“
Od povesti k skutočnosti – TRÓJA
Podobne ako povesť o Atlantíde sa príbeh o Tróji, obohnanej vysokými múrmi, a jej zničení, dlho považoval za mýtus. Epické básne popisujúce mesto – Iliada a Odysseia (Homér) - sú starodávne. Veľký grécky básnik ich vytvoril sedem storočí pred Kristom. Klasickí Gréci ich čítali ako dejepis, no neskorší vedci im pridelili miesto v literatúre, písanej vo veku fantázie.
Dôkaz, že nemali pravdu, čakal na Henricha Schliemanna, milionára z devätnásteho storočia, rojka a amatérskeho archeológa. Zaťatý a romantický podnikateľ dospel k presvedčeniu, že Homér písal o Tróji pravdu. Na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia sa Schiemann rozhodol, že na scénu z Iliady ponáša turecké mesto Hissarlik, známe zemnými valmi, podobným pevnostiam. V roku 1871 začal Schiemann vykopávky. Čoskoro zistil, že pod zeminou Hissariku sa leží skutočne iné mesto. Boli tu vlastne pochované jedna na druhej niekoľké vrstvy starého mesta. Jedna z nich, spálená ohňom, bola sťa Homérova Trója.
Vykopávky vyvrcholili jedného letného rána v roku 1873. Schiemann našiel v stvrdnutej pôde zlaté náhrdelníky, náušnice, taniere a iné. Najkrajším kusom, zlatou čelenkou ovenčil svoju grécku ženu Sofiu a pomenoval ju „svojou Helenou“.
Objav preslávil Schiemanna. Archeológovia postupne potvrdzovali, že vykopané mesto je nanajvýš podobné Tróji, hoci storočiami veľmi zmenené. To, že nemecký podnikateľ zmenil povesť na skutočnosť, dáva nádej idealistom pátrajúcim po stopách iného mesta z gréckych legiend, Atlantídy.
