referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Napoleon
Dátum pridania: 10.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lubotin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 919
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 14m 20s
Pomalé čítanie: 21m 30s
 
Napoleon sa prebojoval až k Marengu v Taliansku kde 14. júna 1800 začala bitka. Marengo bola takmer prehraná bitka, keď Napoleon zavelil na ústup, no pomohlo mu šťastie. Generál Desaix, ktorého Napoleon odoslal preč, mu prišiel na pomoc a bitku vyhral, pritom padol a na jeho podiel na bitke sa vo Fr. zabudlo. V dalších bitkách Napoleon porazil 2. koalíciu vo všetkých pozemných bojoch. Po bitke pri Hohenlindene 9. decembra 1800 mali Francúzi volnú cestu na Viedeň. Rakúsko mohlo už len požiadat o prímerie (25. decembra 1800). Mier bol podpísaný 9. februára 1801 v Lunéville. Druhá koalícia bola definitívna porazená (vo vojne zostalo len Fr. a Anglicko). Vojna medzi Londýnom a Parížom stratila zmysel. Anglicko si upevnilo pozície na mori, Francúzsko dominovalo na kontinente. Preto začali obe veľmoci v roku 1801 s mierovými jednaniami. Mierová zmluva bola podpísaná v Amiense po marcových rokovaniach v roku 1802. Londýn uznal existenciu Francúzskej republiky a vzdal sa Cejlónu a Trinidadu v prospech Paríža. Pomery na Malte a v Egypte boli navrátené do predvojnového stavu. V Európe nastal krátky mier. Ale nevyhovoval ani Parížu ani Londýnu. Predovšetkým však Angličanom, ktorí považovali podmienky mieru za veľmi nevýhodné. Anglicko sa snažilo vyprovokovať Francúzsko k dalšej vojne. V tom čase, v roku 1803 Napoleon vytvoril novú Francúzsku ústavu. A v roku 1804 vydal občiansky zákonník - Code Civil.

Napoleon vyslovil myšlienku, že jediným spojencom Fr. môže byť Rusko. A aj sa začalo rýchle zpriatelenie Fr. a Ruska, napriek hnevu Angličanov, ktorí začali urýchlene konať. Anglicko nemalo silnú pozemnú armádu a preto chcelo prípadnú vojnu podporovať skôr finančne a diplomaticky, ale nie vojskom. Prvým možným spojencom bolo Rakúsko, to však malo zruinovanú štátnu pokladňu a osamotené a navyše so strachom z ďaľšich porážok sa do vojny samé pustiť nemohlo a ani nechcelo. Podobne bolo na tom aj Prusko, preto jediným možným spojencom sa stalo Rusko. No v tej chvíli už boli Francúzi a Rusi veľmi blízko podpisu spojeneckej zmluvy. Cár Pavol I. bol naklonený Francúzsku, a tak sa Anglicko postaralo o jeho vraždu, tak to aspoň tvrdí väčšina archívov. Novým cárom sa stal Pavlov syn Alexander I. (ktorý bol údajne tiež zapletený do vraždy). Alexander sa začal orientovať na Anglicko a koalícia Francúzsko-Rusko sa stala minulosťou. Rusko sa spojilo s Anglickom. Obe mocnosti – Fr aj Ang. využívali mier na čo najlepšiu prípravu na najbližšiu vojnu. Napoleon plánoval v čo najkratšej dobe zaútočiť na Anglicko. Tým chcel uskutočniť svoje plány na ovládnutie Európy. Obe strany čakali len na vhodnú zámienku. Stala sa ňou Malta. Angličania sa z nej mali stiahnuť, no váhali. Na druhú stranu mala francúzska armáda opustiť Švajciarsko, ale zostala tam. Preto 16. mája 1804 vyhlásil Londýn Parížu vojnu. Dva dni potom senát prijal uznesenie (tzv. Senatus consultum), ktorým daroval Napoleonovi post cisára. Takto bola pochovaná republika, i keď Napoleon nezrušil revolučný kalendár (až do 1.1 1806) a všetko sa navonok robilo v rámci starého revolučného hesla Sloboda-Rovnosť-Bratstvo a paradoxne sa začali raziť nové mince, na ktorých bolo napísané Francúzska republika. Cisár Napoleon Bonaparte 1. sa stal akýmsi cisárom republiky.

Chystal sa pokoriť Anglicko, ovládal Francúzsko a mal mohutnú armádu. Nová vojna sa stala vojnou obchodnou  a diplomatickou, pretože Anglicko nemalo vojsko na útok na kontinente a Francúzsko loďstvo na prepravu vojska do Británie. Londýn zo začiatku zajal všetky blízke francúzske lode a blokoval francúzske pobrežie. Napoleon zareagoval obsadením Hannoverska (bolo majetkom Anglicka) a na severe krajiny sústredil pozemné sily pripravené zaútočiť na Anglicko. To Anglicku nedalo spávať a urýchlene sa snažilo vytvorit dalšiu protifrancúzsku koalíciu. Rakúsko a Prusko zatiaľ odmietali, lebo vojny zruinovali ich štátne pokladne aj armády. Jedine Rusko bolo vhodným spojencom pre Anglicko. Okrem snahy vytvorit novú protifrancúzsku koalíciu sa Anglicko snažilo o odstránenie Napoleona. V roku 1803 Anglicko vyslalo s týmto cielom vrahov do Francúzska. Ich snaha bola márná a boli chytený a popravení. Okrem toho dal Napoleon, popraviť údajne vraždupripravujúceho vojvodu Enghienskeho, člena bourbonského rodu,ktorý bol na neutrálnom území Bádenska. Tým si znepriatelil všetky európske kráľovské rody. Ale jedine ruský cár Alexander l. otvorene protestoval. Požadoval jasné vysvetlenie. Dostal ho v celkom nečakanej forme, otázkou na smrť Pavla l. Urazený cár ukončil kontakty s Parížom, a 11. apríla sa dohodol s Anglickom. 16. júla 1805 sa vo Viedni konala rakúsko-ruská konferencia. Rusko pomohlo Rakúsku silou 90000 mužov. Koalícia počítala so silou 620000 mužov. Tento vznik koalície bol úspech anglickej diplomacie.

Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku 3. septembra 1805. Rakúska armáda predčasne prekročila pohraničnú rieku Inn. Napoleon využil chybu Rakúska a rýchlo prešiel s armádou 600 km a nečakane sa objavil pred osamotenou rakúskou armádou, ktorú 20. októbra donútil vzdať sa. Tak vyradil z boja hlavnú rakúsku armádu a s tou svojou vstúpil na rakúske územie. Obsadil nechránenú Viedeň. Zvyšok vojska rakúskej armády sa pripojil k ruskej armáde pod velením generála Kutuzova na Morave vytvoril novú bojaschopnú armádu. 21.10. Fr. utrpeli porážku v nám. bitke pri myse Trafalgar v Španielsku a fr. lode na inváziu do Angl. boli zničené. Optimistický a nedočkavý Alexander chcel Napoleonovej o štvrtinu slabšej armáde uštedriť definitívnu porážku a nepočkal na zvyšok síl svojich spojencov, ktoré sa blížili. Napoleon chcel tiež rozhodujúcu bitku, lebo blížiaca sa zima by výrazne oslabila už dosť unavenú armádu a navyše sa každým dňom zvyšovala sila spojeneckých armád.

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Napoleon GYM 2.9292 791 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.