FRANCÚZSKA REVOLÚCIA

Francúzsko - máj 1774: Nastupuje kráľ Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie, rakúska arcivojvodkyňa). Neobľúbený Ľudovít XV. zanechal monarchiu v katastrofálnom stave (“preslávil” sa aj výrokom “po nás potopa”). Deficit verejných financií dosiahol na konci jeho vlády obrovských rozmerov, životná úroveň obyvateľov klesala, ceny stúpali. Pred vládou Ľudovíta XVI. stála náročná úloha – zachrániť financie, reformovať hospodárstvo, aj monarchiu. Mária Antoinetta bola vo Francúzsku všeobecne nenávidená. Filozofi, ktorí mali v monarchii v tom čase najväčšiu moc, ju obviňovali z najrôznejších vecí, od deficitu (madame Deficite) verejných financií po zdražovanie soli, múky, cukru,… Pravda však bola taká, že Mária Antoinetta za tieto veci samozrejme nemohla. Ona sa o ne vlastne ani nezaujímala. Na zámku v Trianone sa hrala na rozkošnú rokokovú kráľovnú, poriadala večierky, zábavy, oslavy a prvé roky panovania žila hlavne pre zábavu.

Ľudovít XVI. bol neschopný kráľ. Ako poznamenal Voltaire, “za kráľom stál iba jeden muž – kráľovná.” Keďže pri kormidle nikto nestál, prebrali rozhodujúcu moc v štáte filozofi - Voltaire, Montesquieu, d` Alembert, Diderot, ale aj Rousseau, ktorí kráľovnú až iracionálne nenávideli. Paradoxom bolo, že filozofi, ktorí zastávali reakčné ideje, sa vyhlasovali za pokrokových a vládu, ktorá bola v skutočnosti veľmi liberálna, označovali za reakčnú. Kráľ vymenoval v roku 1774 Turgota, ktorý bol veľkou nádejou reformátorov, generálnym kontrolórom financií. Ten zaviedol reformy: voľný obchod, zrušil vnútorné clá. Nevyhnutné reformy vyvolali odpor dvora a v r. 1776 je odvolaný. Nastupuje Necker. Ten pre odpor Versailles nemôže spraviť reformy, ďalej berie pôžičky a zadlžuje štát (pomoc Američanom vo vojne za nezávislosť). Reformy zostali v polovici cesty. Necker vydáva v r. 1781 “Správu o stave štátnych financií”, čo vyvolá pobúrenie dvora a odvolajú ho. Štátne financie dorazila nákladná pomoc Američanom.

Síce v r.1783 vojnu s Anglickom vyhrali, ale zruinovalo to rozpočet. Dvor, to bolo asi 12 tisíc šľachticov, žijúcich v prepychu a pohodlí v rozsiahlom paláci vo Versailles. Filozofi, ale aj rôzne skupiny liberálnych šľachticov, vrátane samotnej vlády (Malesherbes, Turgot, Necker, Calonne) kritizovali monarchiu za nezvládnuté financie, oslobodenie šľachty a duchovenstva od daní a za nefunkčný politický system, kde mal (aspoň na papieri) všetku moc kráľovský dvor vo Versailles. Navrhovali zriadenie konštitučnej monarchie s parlamentom podľa vzoru Veľkej Británie. Táto reforma sa však z roka na rok odsúvala, predovšetkým pre odpor dvora, čo vyvolávalo nespokojnosť a túžbu po zmene.

Revolúciu spôsobili: Neschopnosť reformátorov, neúspech reforiem, finančná kríza (deficit), hrozba bankrotu, osvietenskí filozofi - Voltaire (ironizoval monarchiu, hlásal prechod ku konštitučnej ako v Anglicku), Montesquieu, d´Alembert, Diderot (tí vydali v r.1751 Encyklopédiu, ktorá napádala absolutistickú monarchiu), Rousseau, ako aj celé roky trvajúca propaganda, ktorá obviňovala Máriu Antoinettu zo všetkých možných neduhov monarchie. V r. 1787 kráľovský minister de Brienne spravil súdnu reformu (šľachta stratila kontrolu nad legislatívou a financiami). Navrhol zvolať po 175 rokoch Generálne stavy (zasadanie všetkého ľudu Francúzska), ale kráľ to odmietol. Nato sa vzbúrila šľachta, ovplyvnená filozofmi, žiadala zvolanie Generálnych stavov a riešenie finančnej krízy. De Brienne podal demisiu, ale predtým vypísal zvolanie Generálnych stavov na 1.mája 1789. Odchod de Brienna, stúpenca starého poriadku, bol v Paríži sprevádzaný obrovským nadšením. Dvor dosadil späť Neckera.

Medzitým bola vo Francúzsku veľká neúroda a stúpali ceny obilia, navyše prišla aj krutá zima 1788/89, ktorá znepokojila masy ľudí (Seina v Paríži po dlhých rokoch úplne zamrzla). 5.mája 1789- zasadajú po 175 rokoch Generálne stavy. Vyjadrujú slabosť monarchie - nič neriešia. 17.júna 1789 – Tretí stav sa vyhlási Národným zhromaždením, kráľ ho nenechá rozohnať armádou (v skutočnosti to ani nechcel spraviť. Bol to liberálny panovník, ktorý neuznával násilie), čím prechádza monarchia ku konštitučnej. 14.júla 1789 - kráľ nechce odvolať vojsko z Paríža (obáva sa masových nepokojov) a strana reakcie presadí odvolanie Neckera. To spôsobí vzburu ľudí, ktorí vtrhnú do Invalidovne, ozbroja sa a zaútočia na Bastillu – stredovekú kráľovskú pevnosť v samom centre Paríža), ktorú dobyjú. “Prísnosť” režimu vyjadruje aj to, že v Bastille bolo v tom čase uväznených iba pár ľudí (okolo desať) a pevnosť mala kapacitu až niekoľkotisíc ľudí. Bola vlastne úplne prázdna. Vyľakaný kráľ prichádza do Paríža, kde prijme novú francúzsku zástavu - trikolóru a rešpektuje Národné zhromaždenie.

V auguste 1789 vzniká Ústavodarné zhromaždenie (nazýva sa tak kvôli tomu, že má poverenie vypracovať prvú ústavu), vzniká Národná garda (ozbrojené ľudové jednotky), Komúna Paríža a prvá vlna emigrácie (šľachta, ktorá neprijme konštitučnú monarchiu). Hospodárska situácia zostáva neriešená, narastá nezamestnanosť, vzbury z hladu. 4.augusta 1789 - Ústavodarné zhromaždenie vydáva Dekrét o zrušení feudalizmu (zrušené daňové výsady šľachty, duchovenstva, feudálne povinnosti), 26.augusta 1789 - Deklarácia práv človeka a občana (sloboda slova, zhromažďovania, vyznania, súkromného vlastníctva). 6.októbra 1789 - 10 000 hladných žien vtrhne do Versailles, zabijú stráže a odvlečú do Paríža kráľa s kráľovnou. Odvtedy je kráľ v zajatí parížského ľudu. Vedúce osobnosti zmien - Mirabeau a Lafayette, sa snažia o hladký priebeh ku konštitučnej monarchii, ale nezvládnu to. V apríli 1790 Ústavodarné zhromaždenie rozhodne o ZNÁRODNENÍ MAJETKU CIRKVY (1/5 Francúzska), predajom jej majetku sa má riešiť katastrofálna hospodárska situácia. Zavedené sú ASIGNÁTY - papierové zmenky, ktoré neskôr úplne nahradia mince v obehu. V júni 1790 sú vydané revolučné dekréty v- OBČIANSKA ÚSTAVA DUCHOVENSTVA (kňazi odteraz prisahajú aj štátu), ZRUŠENÁ JE DEDIČNÁ ŠĽACHTA (tituly) a FRANCÚZSKO JE ROZDELENÉ NA 83 DEPARTEMENTOV (zrušené provincie).