Veľká Morava sa vytvroila začiatkom 9 st. v južnej časti Moravy, kde bol ekonomický spoločenský vývoj najprogresívnejší a kde najďalej dospel medzikmeňový zjednocovací proces. Priama súvislosť so Samovou ríšou je dokázaná. Na čele V.M. stála dynastia Mojmírovcov, ktorá sa opierala o silnú vojenskú družinu, významnú pozíciu si zrejme udržala veľmožská aristokracia. Okolo roku 833 porazil Mojmír nitrianske knieža Pribinu a pripojil k V.M. juhozápadné Slovensko. V 40-50 rokoch 9.st. zosilnela susedná Východofranská ríša a presadila nadvládu nad slinejúcou V.M.

Nový veľkomoravský panovník Rastislav 846-870 uznal formálnu vernosť Východofranskej ríši, ale usiloval sa zároveň o upevnenie faktickej nezávislosti svojej zeme. Roku 855 víťazne odrazil útok východofranských vojsk. R 863 povolal na V.M. byzantskú misiu Konštantína a Metoda, aby položila základy samostatnej cirkevnej organizácie nezávislej od východofranských biskupov. Zavedenie slovanského písma a začiatok slovanskej literatúry znamenali prelom v duchovnej kultúre slovanských národov.

Kríza V.M., kedy porážka Ľudovíta 2. Nemca a rozbroje medzi Mojmírovcami priviedli V.M. krátko do priamej závislosti od Východofranskej ríše, bola prekonaná nástupom Svätopluka (870-894). Za jeho vlády V.M. nadobudla najväčší politický a kultúrny význam. Bolo zavŕšené vytváranie cirkevnej organizácie, od roku 880 arcibiskupstvo a dve biskupstvá, z toho jedno so sídlom v Nitre. K V.M. bolo pričlenené územie Čiech, Vislanov, oblasť Hornej Odry, zrejme Panónie a Potistia s vplyvom až do sedmihradských soľných lomov a Svätaplukovu moc uznávali aj srbské kmene v Lužiči a v oblasti Sály. Svätopluk viedol úspešné boje s Východofranskou ríšou a dosiahol uznanie Sály. Svätopluk získal uznanie aj od pápežskej kúrie, roku 880 vydal pápež bulu Industratie tuae, ktorou vzal V.M. pod svoju ochranu.