Marcový prosbopis

Je programový dokument slovenského národného hnutia. Vo februári a marci 1849 ho vypracovala skupina vlastencov zoskupených okolo Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. Vychádzal z princípov austroslavizmu = politický program časti predstaviteľov slovanských národov habsburskej monarchie. Formoval sa v 40. rokoch 19. storočia, ako ucelená koncepcia sa objavil na jar 1848, keď ho presadzovali najmä českí liberáli. Odmietal ideu všeslovanského národa v Kollárovej slovanskej vzájomnosti a panslavizmu ako nereálne a škodlivé. Za najvýhodnejší štátny útvar pre malé, najmä slovanské stredoeurópske národy považoval habsburskú monarchiu.
Videl v nej ochranu pred germánskou a maďarskou hegemóniou, ruskou expanziou a záruku ich slobody. Monarchiu žiadal prebudovať na federatívny a ústavný štát podľa prirodzeného práva a národnej rovnosti. Autonómne útvary mali mať vlastné snemy a výkonnú moc, úradovať sa v nich malo v úradných jazykoch. Austroslavizmus dominoval na slovanskom zjazde. Na jeseň 1848 sa k jeho princípom prihlásila nová ríšska vláda vo Viedni i snem v Kroměříži. Osvojila si ho aj slovanská politika, ktorá žiadala oddeliť Slovensko od Uhorska a v rámci monarchie zriadiť slovenskú autonómiu. Po roku 1918 sa stal austroslavizmus bezpredmetným. Pôvodný text prosbopisu žiadal zriadiť slovenskú korunnú krajinu s názvom slovenské veľkokniežatstvo. Neočakávané vydanie oktrojovanej ústavy(ústava, ktorú vydáva najvyššia výkonná moc bez súhlasu zastupiteľského orgánu)prinútilo autorov túto požiadavku zrušiť. 20.3.1849 prepracovaný prosbopis v mene slovenského národa predložila asi 30- členná deputácia novému panovníkovi FRANTIŠKOVI JOZEFOVI 1 v Olomouci a o niečo neskôr aj viedenskej vláde. Viedol ju katolícky farár J. Kozáček, známy z pôsobenia na cisárskom dvore.

Prosbopis požadoval odvolať úradníkov skompromitovaných maďarizáciou, odčleniť Slovensko od Uhorska a vytvoriť z neho autonómny útvar- slovenské kniežatstvo, ktorý mal priamo podliehať orgánom vo Viedni a byť rovnoprávny s ostatnými rakúskymi krajinami. Mal disponovať vlastným snemom, výkonným úradom a verejnou správou. Tento program presadzovali po celý rok 1849 poprední slovenskí politici, petičné hnutie na jeseň 1849 i slovenskí vládni dôverníci. Viedenská vláda federalizáciu monarchie však odkladala a na jeseň 1849 ju otvorene zavrhla.