STREDOVEK
Pojem „stredovek“ sa objavil u talianskych humanistov. Označovali ním obdobie od antiky po renesanciu. Tento pojem prvýkrát použil v roku 1469 humanista a pápežský knihovník Giovanni Andrea, v Nemecku to bol filológ a historik Christoph Keller, ktorý rozdelil dejiny na antiku, stredovek a novú dobu. Neskôr prešiel „stredovek“ prešiel do bežného jazyka.
Začiatok stredoveku sa datuje pádom Západorímskej ríše /Konštantínovým prijatím kresťanstva/ sťahovanie národov... Koniec stredoveku sa datuje dobytím Konštantinopolu Turkami (1453) /objavenie Ameriky (1492)/.
Stredovek je rozdelený na včasný, vrcholný a neskorý.
Včasný stredovek (5.-12. storočie) je charakterizovaný množstvom politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien. Európu charakterizuje nerovnomernosť vývoja oblastí, pozostáva z rôznych politických útvarov, rôzna b ola aj politická a ekonomická vyspelosť. Najvyššiu úroveň mali krajiny bývalej Rímskej ríše (Byzancia, Itália, Gália, Panónia, Hispánia). Jediné čo prežilo z Rímskej ríše bola cirkev, ktorá sa stále rozširovala, prinášajúc pozostatky antiky.
Vrcholný stredovek (12.-14. storočie) je charakterizovaný tým že civilizácie uz získali určité črty, ktoré pretrvali dodnes. Takisto stúpla produktivita ekonomiky, začali sa používať výkonnejšie stroje, trojpoľný systém. Vznikajú strediská obchodu a remesiel. Koncom vrcholného stredoveku sa zmocnil sveta mor.
Neskorý stredovek (14.-15./16. storočie) je charakterizovaný koncom vzostupu a stability, stredovek vstupuje do záverečnej časti.
Stredoveký obraz vytvorili humanisti, na jeho skúmanie sa vytvorila špeciálna veda medievalistika – nepoužíva len historiografické metódy, ale k poznaniu prispieva aj všetko ost atné – dejiny umenia, literatúry, kultúra a život národov...