Bitka pri Karhách (Carrhae) sa odohrala v roku 53 pred n.l. v púšti v dnešnom Iraku. Bitka medzi Rímskou ríšou a Parthiou sa skončila úplným rozprášenim Rímskej armády pod vedením Marcusa L. Crassa. Bola to najkrvavejšia porážka rímskej armády od čias Kartága v bitke pri Kannách. v roku 216 pred n.l.
Príčiny bitky:
V roku 73 p.n.l. po Spartakovom povstáni gladiátorov, ktorú zažehnal práve Crassus udelil senát Crassovi a Pompeiovi, ktorý naopak zístal veľké úspehy v Hispánii (Španielsko) dvojitý konzulát, ktorý im navrhol vtedy mladý senátor Gaius J. Caesar. Crassova popularita začala upadať, využil Ceasar a začal s Pompeiom súperiť o vládu nad Rímom. Crassus to však nechcel vzať a aby si vyrúkoval popularitu, musel získať nejaké veľké úspechy. Jeho "obetným baránkom" mala byť na východe ležiaca Parthská ríša. Crassus teda založil armádu z vlastných financií (Crassus bol jeden z najbohačších mužov Rímske ríše) takže to pre neho nebol problém. V roku 53 p.n.l. prekročil východne hranice ríše a vstúpil na Parthské územie. Crassovu armádu však hned spozorovali parthské prieskumné jednotky, takže Crassov prekvapujúci útok sa nepodaril hned niekoľko desiatok km za hranicami. Crassus mal armádu zloženú zo 7 légií (1 légia je asi 6000 legionárov, a niekoľko lukostrelcov), osobnej strážnej jazdnej gardy, a jazdy Equites. Parthská prieskumná jednotka dlho unikala pre Crassovou armádou z dôvodu, že okolitá krajina bola púštná a Crassova armáda potrebovala vodu. V krajine blízko pri Karhách však parti už nemohli ustupovať, tak zaútočili na unavenú a smädnú armádu Rimanov. Parthská prieskumná jednotka sa skladala z elitných jazdcov Katafraktou (Cataphracts) a jazdných lukostrelcov, žiadne pešé jednotky.
Rímska jazda sa vydala na prieskum no už sa nevrátila, bola rozdrvená. Parthský jazdný lukostrelci začali strielať na prekvapené légie, čo spôsobilo obrovské straty. Parti pobili takmer 32000 mužov ostatných zajali, medzi nimi bol aj Crassus. Neskôr ho chceli vymeniť za výkupné, to po nedodržianí podmienok ho popravili, a to tak že mu do hrdla naliali roztavené zlato, a odťali mu hlavu.
Súboj o konzula v Ríme nakoniec vyhral Ceasar, ktorý zrušil senát, vyhlasil sa za diktatora a vládol ríši až do roku 44 p.n.l ked ho zavraždili.
