Schwaller de Lubicz tvrdí, že najcennejším dokumentom vzťahujúcim sa k prehistórii Egypta je TURÍNSKY KRÁLOVSKÝ PAPYRUS, ktorý predkladá kompletný zoznam kráľov, ktorí vládli v Hornom a Dolnom Egypte od Meniho až do Novej ríše vrátane zmienky o dĺžke ich panovania. Prvé stĺpce papyrusu sú zasvätené prehistorickému obdobiu, ktoré predchádzalo Meniho a je v ňom zoznam desiatich podsvetných božstiev, každé meno je vyryté kráľovskými symbolmi Horného a Dolného Egypta – a nasleduje počet rokov každej vlády. Žiaľ väčšina z týchto čísiel chýba. Po týchto menách nasleduje zoznam kráľov, ktorí vládli pred Menim, s dĺžkou ich vlády, zatiaľ čo zostávajúce fragmenty potvrdzujú, že bolo písané o deviatich dynastiách a Lubicz nám hovorí, kto boli:
...Tí vekovití z Mennoferu, tí vekovití zo severu a konečne ŠEMSU – HOR, väčšinou prekladaní ako „SPOLOČNÍCI HORA „.
Našťastie posledné dva riadky zostali skoro neporušené a majú údaje vzťahujúce sa k počtu rokov:
„.. Ctihodný Šemsu – Hor, 13429 rokov. Vlády po Šemsu – Horovi 23200 rokov (celkom 36620) do doby kráľa Meniho.“



Rozdelenie bohov(bohovia = NETERU ) podľa Murry Hopeovej :
1. domorodí alebo oblastní bohovia pred dynastickej doby
2. králi – bohovia, alebo inkarnácie božstiev
3. božstvá z cudzích zdrojov
4. epagomenálny podsvetný bohovia
5. mimo zemské a hviezdne vplyvy

1. bod: napr. v Hornom Egypte – Chnum, Nechbet, Amon Re, Hathor, Hor, Thovt, Anup, Sobek .. v Dolnom Egypte – Ptah , Hathor, Sobek, Nut, Amon Re, Usire, Eset, Hor, Thovt, b Bastet.. 2. bod: musíme si uvedomiť, že na faraónov sa mnoho storočí pozeralo ako na synov bohov, ktorí sa pravidelne vracajú. Preto sú dve možné vysvetlenia, to prvé – priamočiare :
o dávnych náčelníkoch samých alebo ich šamanských (kňazských) reprezentantoch sa verilo, že stelesňujú podstatu ich oblastného božstva, čo bol „dar“, ktorý sa prirodzene prenášal na ich potomstvo. Mohlo by to byť niečo ako archaická forma „božského práva kráľov „. Druhé vysvetlenie sa týka prastarej legendy o Šemsu – Horovi alebo Synoch Hora, ktorí naopak mali gén svojich božských predkov, Neteru. O faraónoch ranných dynastií sa verilo, že v sebe majú túto pokrvnú líniu, i keď v neskoršej dobe rozptýlenú. Môže na tom byť niečo pravdy? Potvrdzujúci náznak by sme mohli nájsť v príbehu o Reovej návšteve u REDEDET, ženy vysoko postaveného kňaza, kam prišiel v prestrojení za jej manžela. Z ich spojenia sa narodili prví traja králi piatej dynastie. V skutočnosti po každom, keď faraón očakával rodinu, sa verilo, že je zato nejakým spôsobom zodpovedný RE. Stopy krvnej skupiny A s jej príslušnými genetickými znakmi sa našli v kráľovských múmiách až do osemnástej dynastie. V týchto oblastiach bola normálna krvná skupina, a stále ešte je, 0.