Boj o Stredomorie (Kresťanská liga a Turecko)

BOJ O STREDOMORIE





Takmer celé 16. storočie bojovala Osmanská ríša s kresťanskými vojskami o nadvládu nad obchodnými cestami v Stredomorí. Pri týchto kofliktoch zohrávali obrovskú úlohu najmä lode,výzbroj a stratégia ktoré boli u oboch strán iné.


Lode a výzbroj :

Čo sa týka lodí veľké rozdiely tu neboli obe loďstvá používali prevažne galéry ktoré boli veľmi podobné gréckym a rímskym lodiam. Galéry boli cca. 40 m dlhé a poháňalo ich 120 – 250 veslárov pri galérach sa ako pohon používaly hlavne veslá avšak na lodi bol aj jeden stožiar na trojuholníkovú plachtu. Na galérach boli stroje na vrhanie zápalných náloží , nehaseného vápna a dokonca jedovatých hadov.
Výhodu Kresťanského loďstva boli hlavne zdokonalené galéry , ktoré sa nazývali galeasy tie boli cca. 70 m dlhé a poháňalo ich niekedy až 500 veslárov. Veslá boli umiestnené pod palubou , aby neprekážali námorníkom pri „práci“. Napriek tomu bola hlavným pohonom galeas plachta.Veslá sa používali skoro výhradne len pri manévrovaní pri bitkách a za bezvetria.Týmto sa skombinovala rýchlosť a vzhľadom na veľkosť lode pomerne dobrá obratnosť.
Ďalšia výhoda kresťanou sa týkala výzbroje kým Osmania sa len oháňali mečmi a snažili sa trafiť kušami a lukmi. Kresťanská armáda používala strelné zbrane a na palubách galeas boli umiestnené delá napríklad na San Lorenze sa nachádzalo 96 väčších diel a 16 menších .


Spôsoby boja :

Keďže Osmania nepoužívali delostreletsvo ich najčastejšou taktikou bola abordáž. Pri abordáži k protivníkovej lodi priplávali 2-3 lode a obklúčili ju čím jej značne sťažili manévrovanie. Lode Kresťanskej ligy (Rím,Benátky,Španielsko) najčastejšie používali čelné tvary. Loďstvá sa delili na eskadry , ktorým sa dávali osobitné úlohy. Zostavy loďstiev záviseli od situácie. Pri obrane sa loďstvo stavalo do niekoľkých radov. Pri útoku loďstvo sformovalo dva rady a snažilo sa nepriateľa obkľúčiť. Samozrejme hlavnou výhodou ligy u bolo delostrelectvo. Bitka pri Lepante:

V bitke pri Lepante bojovali proti sebe Turci a Kresťanská protiturecká liga (Rím,Španielsko,Benátky). Turecká flotila mala k dispozícii 250 galér a na nich 75 000 ľudí kresťanské loďstvo disponovali asi 200 loďami s toho bolo 6 mohutných galér. 7. októbra 1571 sa obidve loďstvá postavili proti sebe v dlhom čelnom tvare s krídlami mierne vysunutími dopredu (viď. obrázok vľavo). Turci mali číselnú prevahu avšak veliteľ ich lodštva Ali Paša podcenil bojovú hodnotu loďstva spojencov.

Smelo naň zaútočiť troma eskadrami a pokúšal sa o jej zovretie a následnú abordáž. Spojenci ho však privítali delostreleckou paľbou s galeas. Napriek tomu mali turci zprvu prevahu avšak prejavil sa rozdiel vo výzbroji keď spojenci narozdiel od turkov používali strelné zbrane. Teda je jasné že v boji z blízka spojenci kosili Turkov strelními zbraňami a na diaľku pužívali delá. Boj trval 4 hodiny ,ale keď guľka zasiahla tureckého veliteľa Ali Pašu výťaztvo sa priklonilo na stranu spojencov. Strednú eskadru turkov obkľúčili a rozdrvili. Keď to vydel veliteľ ľavej eskadri Uluh ali , rýchlo začal ustupovať a zachránil sa útekom. Bitka sa skončila veľkým víťaztvom spojencov. Turci stratili asi 60 galér a cca. 32 000 ľudí kým spojenci prišli o 12 galér a asi o 8000 ľudí.