Heinrich Luitpold Himmler sa narodil 7. Októbra 1900 v Mníchove. Jeho otec bol katolícky učiteľ ( istý čas vychovával aj korunného princa ). Heinrich bol prísne ale dobre vychovávaný. Jeho otec ho nútil písať si denník do 24.rokov, hrával šach, zbieral známky a vedel hrať na čembale. Mal dvoch bratov- staršieho Gebharda Ludwiga a mladšieho Ernsta Hermanna. Študoval na strednej škole v Landshute. V roku 1917 nastúpil ako dobrovoľník do armády, pôsobil ako kadet v 11. bavorskom pluku, bojov sa však nezúčastnil. Maturitnú skúšku zložil v roku 1919 a od roku 1922 študoval na poľonohospodárskej fakulte v Mníchove.

Ďalej pokračoval ako asistent pre firmu, ktorá produkovala hnojivá a postreky, taktiež sa prihlásil do Röhmovej polovojenskej organizácie Reichsflagge. Vstúpil aj do NSDAP a zúčastnil sa neúspešného pokusu o prevrat tzv. pivnicový puč (Beer-Hall putsch).
Nasledujúci rok bol nezamestnaný. 1927 sa oženil a vrátil sa k farmárčeniu, no neúspešne. V rokoch 1925-1930 sa podieľal na šírení propagandy NSDAP. V roku 1929 sa dostal na post hlavy Hitlerovej osobnej stráže- Schutzstaffel (SS). Zameral sa hlavne na rozširovanie radov SS, v roku 1933 dosiahol hranicu 52 000. V marci toho roku bol Himmler vymenovaný za prezidenta Mníchovskej polície, onedlho sa stal aj veliteľom Politickej Polície Bavorska. Formálne podliehal Goeringovi, no 20. Apríla 1934 prebral kontrolu nad Pruskou políciou a Gestapom.

17. júna 1936 Heinrich Himmler skončil koncentráciu výkonnej moci uniformovaných zložiek polície tzv. Ordnungspolizei (Orpo) a kriminálnej Kriminalpolizei (Kripo), takže väčšina príslušníkov oboch organizácií boli teraz členovia SS. Gestapo prislúchalo taktiež pod Himmlera a pomocou tajnej štátnej polície prenasledoval akýchkoľvek odporcov režimu. Okrem odporcov zasahoval aj proti nepriateľom Nemeckého národa - Židia, Rómovia, Slovania. Nechal zriadiť prvý koncentračný tábor v Dachau.

Koncentračné tábory fungovali na priemyselnom základe, špeciálne poverené jednotky SS však spravili z koncentračných táborov tábory smrti. Sám Himmler bol nadšený teóriou rasizmu v prejave roku 1937 prehlásil : "Nikde inde nie je väčšia skúška dedičného a rasového zákona než v koncentračných táboroch. Môžete tam nájsť škuľavých a inak deformovaných individuálov, Židov a početné množstvo nižších a podriadených ľudí." Himmler sa snažil. aby zostala len základná ľudská rasa s blond farbou vlasov a modrými očami - Nordická rasa, ktorú považoval za dokonalú.

V roku 1939 bol Himmler vymenovaný za Ríšskeho komisára pre posilnenie Nemeckej Ríše. Mal absolútnu kontrolu nad Poľskom. Chcel vytlačiť Židov a Slovanov z poľského územia a zabývať na tomto území ľudových Nemcov. Behom 1 roka bolo deportovaných na východ vyše 1 mil. Poliakov a 300 tis. Židov. 4. Októbra 1943 Himmler poslal odkaz pre vojská SS v Poznańi, že sa nesmú dotknúť ani ublížiť Rusom, Čechom a ostatným s rovnakou krvou.

V r.1945 Himmler okamžite po kapitulácii ušiel, ale bol chytený Britmi. 23. Mája 1945 pred začatím výsluchu, Himmlerovi vykonával lekársku prehliadku kapitán C. Wells. Zbadal kyanidovú kapsulu, ale bolo neskoro, Himmler spáchal samovraždu. V tajných dokumentoch britskej spravodajskej služby v Londýne boli neskôr objavené dokumenty poukazujúce na to, že sa Himmler koncom vojny pokúsil získať politický azyl pre seba a 200 popredných nacistov výmenou za 3500 Židov z koncentračných táboroch.

Po vojne sa dvakrát objavila falošná správa o náleze Himmlerovho hrobu. V oboch prípadoch vycestoval major Whittaker na jemu známe miesto do Nemecka aby sa uistil, že skutočný hrob zostal neporušený. Existujú aj iné konšpiračné teórie o jeho smrti. Podľa niektorých bol zavraždený príslušníkmi britských spravodajských jednotiek, iní tiež hovoria o úteku do zahraničia s pomocou organizácie ODESSA, pričom samovraždu považujú za klamlivý trik pomocou dvojníka.