Anjuovci

Nová dynastia na Uhorskom tróne.

1. CHARAKTERISTIKA VLÁDY KAROLA RÓBERTA (1308 - 1342)[1]

1.1. Domáca politika

Karol Róbert bol schopný panovník, ktorý upevnil kráľovskú moc a opieral sa najmä o nižšiu šľachtu, cudzincov a prelátov[2]. Zabezpečil hospodársky rozmach – hlavne baníctva a miest. Aby upevnil svoju moc, robil reformy.

1.2. Reformy

a) Vojenská reforma

Zavedením žoldnierskeho vojska a banderiálneho systému[3] si upevňuje moc nad šľachtou. Zemepáni, stolice a menšie mestá mali povinnosť zo­staviť takéto bandérie.

b) Hospodárska reforma

1. Zaviedol stálu menu (florén – zlatý dukát), ktorá bola najsilnejšou menou v celej Európe; 2. Zaviedol stálu daň (portálna daň); 3. Urobil reformy v baníctve; 4. Zaviedol zemepanskú banskú slobodu a prikázal odvádzať urburu (daň z vyťaženého uhlia) a zákaz vyvážať surové zlato a striebro z krajiny, čo spôsobilo, že Uhorsko sa stalo najbohatšou krajinou; 5. Taktiež zaviedol 2 banské komory v Kremnici a Smolníku.

2.1. Zahraničná politika

Orientoval sa na českého kráľa Jána Luxemburského (1310 – 1346).

V roku 1327 sa uskutočnila schôdzka medzi Jánom Luxemburským a Karolom Róber­tom, kde sa dohodli o novom smerovaní českej cesty, ktorá v tom čase viedla z Talianska cez Uhorsko a Rakúsko do Česka. Chceli ju presmerovať tak, že vynechajú Viedeň, pretože ona mala právo skladu[4].

V roku 1335 sa zase uskutočnila schôdzka vo Vyšehrade (Maďarsko), na ktorej sa stretli Karol Róbert, Kazimír Veľký a Ján Luxemburský. Výsledok: 1. Prestali boje medzi Poľ­skom a Českom; 2. Poľsko sa vzdalo Sliezka v prospech Česka; 3. Potvrdilo sa nové smero­vanie českej cesty; 4. Dohodla sa hospodárska spolupráca a vzájomná pomoc.