referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Rod Anjuovcov
Dátum pridania: 12.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nassobilka404
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 737
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 

Rod Anjuovcov

V Uhorsku po smrti posledného Arpádovca Ondreja III. v roku 1301 vypukla feudálna anarchia, keď moc prevzali bohatí oligarchovia, ktorí presadzovali svojho kandidáta na uhorský trón. Severnú časť Uhorska a Slovensko držal Matúš Čák Trenčiansky. Východ Borša Holý, Východ Slovenska – Omodejovci z rodu Aba. Na juhu Slovenska mali autonómiu vedenú Jurajom Šubičom ktorého podporovali Chorvátsko, Bosna a Dalmácia a práve oni začali presadzovať 12-ročného Karola Róberta z Anjou do svojej dŕžavy a arcibiskup Gregor ho korunoval za Uhorského kráľa. Snem ho však v máji 1301 neuznal.

Skupina vedená Matúšom Čákom Trenčianskym uznala za kandidáta na Uhorský trón českého kráľa Václava II., ktorý sa vlády zriekol v prospech svojho syna Václava III. V auguste 1301 ho aj v Stoličnom Belehrade korunovali Václav III. prijal meno Ladislav V. V septembri 1302 Karol Róbert neúspešne zaútočil na Budín, kde sídlil Ladislav V., pápežský legát uvalil na Budín kliatbu a naopak budínsky kňaz vyhlásil kliatbu na všetkých anjouovských prívržencov. Pápež zvolal do Ríma Anjuovcov aj Přemyslovcov a v encyklike Spectator omnium 1303 uznal Anjouvcov za právoplatných dedičov. 1305 zomrel Václav II. a tak Václav III. – Ladislav V. zasadol na český a poľský trón. Pre Karola Róberta tak svitla nádej na korunováciu, ale Václav III. preniesol práva na Uhorský trón na dolnobavorského vojvodu Ota III., ktorý bol vnukom Bela IV. a tak bol Oto III. 6. 6. 1305 korunovaný v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa.

Prívrženci Karola Róberta rýchlo uzavreli prímerie s Otom III. Sedmohradský vojvoda Ladislav Kán bol nepriateľ Karola Róberta, a ponúkol Otovi III., svoju dcéru za manželku. Namiesto toho ho uväznil, čím vlastne Karolovi Róbertovi pomohol, lebo ten zostal bez súpera. Zbytok šľachty na Rákošskom sneme pri Budíne 10. 10. 1307 Karola Róberta zvolil za uhorského kráľa. Tejto voľby sa však najmocnejší oligarchovia Matúš Čák Trenčianský, Ladislav Kán a Henrich Kysacký nezúčastnili. Až po podpore pápežskej kúrie bol 1309 v Budíne korunovaný novou korunou, lebo Ladislav Kán odmietol odovzdať svätoštefanskú korunu, a 22. 7. 1310 korunovaný aj svätoštefanskou korunou. Kráľ sa s Matúšom Čákom Trenčianskym pokúšal uzmieriť, vymenoval ho za palatína a pridelil mu územie približne dnešného Slovenska. Bol tiež správcom kráľovských majetkov,ale Matúš Čák svoje právomoci zneužíval vo svoj prospech, preto ho v roku 1311 kráľ zbavil všetkých hodností. Naďalej sídlil na Trenčianskom hrade a ovládal značnú časť Slovenska. Až po jeho smrti v roku 1321 sa podarili dobyť mesto Trenšín a Trenčiansky hrad.

Karol Róbert

Karol Róbert 1288 – 1342 patril medzi najschopnejších a najúspešnejších uhorských panovníkov. Nastúpením Karola Róberta na trón sa začala nová etapa budovania uhorského štátu, ktorý až do konca 14. storočia zaznamenal najväčší mocenský a ekonomický rozmach. Upokojenie vnútropolitických pomerov umožnilo Karolovi Róbertovi venovať sa daňovým reformám, úprave meny a banského podnikania. Reformy prebehli v rokoch 1323 - 1338 v troch etapách.

Najskôr odstránil každoročné vymieňanie mincí a zaviedol portálnu daň. Základom pre upevnenie panovníckej moci Karola Róberta sa stala porážka oligarchov. Do dvora sa dostali noví zahraniční hospodári a finančníci a uskutočňovalo sa veľa reforiem.
Vo vnútornej politike, prinavracal majetky cirkvi, ktoré im rozchytal M. Čák Trenčiansky. Aj kráľovské majetky sa mu podarilo prinavrátiť a tak sa stal panovník v Uhorsku najväčším pozemkovým vlastníkom

Spočiatku vymenoval troch palatínov, aby uspokojil magnátov. Jedným z nich bol aj Matúš Čák Trenčiansky. Matúš Čák Trenčiansky majetky, ktoré držali neprávom iní nevrátil kráľovi, ale si ich ponechával. V Karolovi však narazil na energetického panovníka a nastala zakrátko roztržka. Karol Róbert bol v roku 1311 donútený zbaviť jeho i Omodeja Abu vysokých štátnych úradov. Karol zbavil Matúša hodnosti palatín, a ešte k tomu ho kardinál Gentilis exkomunikoval z cirkvi, keď napadol a vyplienil cirkevné majetky v roku 1311. V bitke pri Rozhanovciach roku 1312 porazil Karol Róbert za pomoci spišských vojsk Sasov odbojných feudálov Omodejovcov, spojených s Matúšom Čákom Trenčianským a vojská Karola Róberta zvíťazili.

Karol Róbert podporoval obchod, remeslá a baníctvo, mestám udeľoval výsady. V rokoch 1323 – 1338 uskutočnil viaceré banské, mincové a peňažné reformy. Zaviedol nové kvalitné mince florény a strieborné groše. 1329 na zlepšenie striebornej meny zaviedol tzv. uhorské groše ako drobné mince sa aj naďalej razili denáre a oboly a len na ne sa sťahovala nútená výmena peňazí. Každoročnú výmenu mincí, pri ktorej sa mena znehodnocovala, odstránil a zisk komory z tejto výmeny tzv. lucrum camerae, nahradil novou portálnou daňou. 1338 sa menové pomery definitívne upravili a jedinými plnohodnotnými mincami sa stali zlaté mince razené v Budíne, Kremnici a Sedmohradsku. Namiesto grošov a drobných denárov sa začali raziť denáre s vyšším obsahom striebra a prestala nútená výmena, staré a cudzie mince sa mali stiahnuť z Obehu pri výbere portálnej dane. Menová reforma sa opierala o bohatú základňu drahých kovov na území Uhorska. Karol Róbert tiež povýšil Kremnicu na slobodné banské mesto a povolal do nej minciarov z Kutnej hory.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.