TRÓJSKA VOJNA:

Paris mal brata Hektora a otca Priama. S Afroditinou pomocou získal krásnu Sparťanku Helenu z Argu do Tróje. Jej manžel Menelaos s bratom Agamemnonom -mykénskym kráľom, vypovedal Tróji vojnu. Keďže je jedna krásna žena na krvavú vojnu dosť málo, je pravdepodobné, že išlo i o lúpežný prepad. Trója bola veľmi bohatá krajina. Po 10-tich rokoch dobyli brány Tróje Odyseovou ľsťou -dreveným koňom. Porazili a vypálili mesto.

Táto báj o Trójskej vojne, ktorá nie je len bájou, ale historickým faktom, s drobným prikrášlením. Opísal ju grécky básnik Homér, v eposoch Ílias a Odysea . Trójska vojna sa uskutočnila okolo roku 1200 pred Kristom. Tento príbeh bol i sfilmovaný. Režíroval ho Wolfgang Petersen. Zahrali si v ňom Brad Pitt, ako Achilles a Orlando Bloom, ako Paris. Scenár napísal na motív Homérovho eposu David Benioff.


OBJAVITEĽ A JEHO CESTA KU TRÓJI:

Objaviteľ Tróje je JOHAN LUDWIG HENRICH JULIUS SCHLIEMANN (ako hlavné sa ujalo Henrich) . Narodil sa 6. januára 1822 v meklenburskej dedinke Neu-Bukow v Nemecku. Zomrel 26.decembra 1890. Mal l0 ďalších súrodencov. Jeho otec Ernest Schliemann bol evanjelizačný pastor. Bol chudobný a pil. Deťom rozprával príbehy s námetom z Íliady, Odysey –Homérových kníh. Na Vianoce dostal Henrich pod stromček knihu „Dejiny sveta pre deti“. Našiel v nej obrázok horiacej Tróje a jej hrdinov. „Ja Tróju nájdem!“, zvolal vtedy pod stromčekom. S kamarátkou Minou Meinckovou, sa dohodli, že keď budú veľkí, vezmú sa a nájdu Tróju.

Henrich vyrástol a pracoval v obchode. Raz doň vošiel opilec, čo recitoval Homérove verše. To v ňom opäť prebudilo túžbu nájsť Tróju. Rozhodol sa, že sa musí dostať do Ameriky. Peši prešiel do Hamburgu, kde stretol priateľa jeho mŕtvej matky. Dostal sa na loď, tá ale v Holandsku stroskotala. S pomocou Wendtona - priateľa jeho matky, získal miesto vo firme F. C. Quien. Potom sa zamestnal vo firme B. H. Schroder a Cie. Učil sa jazyky. Vedel holandsky, anglicky, francúzky, španielsky, portugalsky, taliansky. Učil sa rusky. Prišiel do Ruska ako zástupca firmy. Jeho majetok bol v r.1849 50 000 rubľov. Minninim rodičom poslal list so žiadosťou o jej ruku. Otcovi a súrodencom listy s peniazmi. Mina už bola vydatá a jeho brat zomrel v Sacramente. Odišiel do Ameriky. Na západe otvoril banku. Časom dostal týfus a maláriu. Musel odísť so ziskom 100 000 dol. do Európy. Oženil sa s Katarinou Petrovnou Lyšinovou. Kam prišiel tam zarábal. V r. 1858 sa rozhodol vzdať obchodu.

Začal cestovať za poznaním, učil sa grécky a doučil latinsky. Pri cestách písal denníky rečami krajín, kde bol, alebo v akom jazyku čítal knihu.(15 európskych jazykov, arabčina, turečtina, peržština, staroperzština, sanskrit, hebrejčina, hindustánčina, čínština, japončina). Usadil sa v Paríži, aby študoval archeológiu. S doktorátom šiel preskúmať Odyseovu vlasť Ithaku. Tróju hľadal v dedine Burnabaši. Podľa Homéra tam mali byť 2 pramene, teplý a studený. Tu bolo ale 40 rovnakých. Porozhliadal sa po okolí a ako vhodné miesto našiel kopec Hisarlik. Zistil, že sa po jednom zemetrasení zjavil teplý prameň. To ho uistilo, že našiel správne miesto. Rozviedol sa s manželkou, pretože ich manželstvo nemalo zmysel a takto sa mohol jednoduchšie venovať vykopávkam. Švagrovi napísal, aby mu našiel inú ženu, so záujmom o starú gréčtinu, staroveké dejiny a archeológiu. Vybral si Sofiu Engastrominovú.


VYKOPÁVKY V TRÓJI:

Bolo ťažké získať povolenie od tureckého sultána, ale 11.októbra 1871 sa začali vykopávky, V Hisarliku (podľa objavených predmetov) rozoznal 7 miest. Za Tróju označil 3.mesto. Našiel tu veľké miestnosti a svätyne, ktoré sa mu podobali na miesta opísané Homérom a aj rôzne črepiny a nádoby, na ktorých sa často objavoval tzv. “hákový kríž“. Osoba, ktorá ho Hitlerovi v 20. stor. navrhla ako symbol víťazstva, ho považovala za svoj objav. V 1873 napísal synovi, že objavil Tróju a 15. júna sa vykopávky skončia. Deň pred tým šiel na obhliadku - rozlúčku spolu s manželkou a objavil poklad-„Poklad kráľa Priama“. No v Turecku s ním ostať nemohol. Po častiach ho preniesol do Nemecka. Keď to Turci zistili, zaplatil im 50 000 frankov, čím sa vec urovnala. Aj napriek tomu povolenie zrušili.


VYKOPÁVKY V MYKÉNACH:

Schliemann sa rozhodol pre Mykény - Agamemnónove kráľovstvo. Začal kopať 7. augusta 1876. Robotníci našli dosky v kruhu, kde našiel hroby 15-tich mŕtvych. Našli sa veľké poklady. Okrem toho boli na týchto predmetoch rôzne ornamenty a obrazy, ktoré boli plné záhad. Objavili úplne nový svet. Chcel sa vrátiť späť do Tróje.

Povolenie získal. S vykopávkami pokračoval v roku 1878. Chcel odkopať celé tretie mesto. Našiel spolupracovníka Wilhema Dorpfelda – mladého architekta. Prišiel na Krétu v r. 1886. Zaujal ho pahorok Kefala. Bol si istý, že je umelý a ukrýva knóssky palác, Mínoov labyrint. Ale kopať tu nemohol. Z politických dôvodov nedostal povolenie. (Tento palác vykopal za 29 rokov až v r.1899 Arthur Evans).