Objavenie Tróje

TRÓJSKA VOJNA:

Paris mal brata Hektora a otca Priama. S Afroditinou pomocou získal krásnu Sparťanku Helenu z Argu do Tróje. Jej manžel Menelaos s bratom Agamemnonom -mykénskym kráľom, vypovedal Tróji vojnu. Keďže je jedna krásna žena na krvavú vojnu dosť málo, je pravdepodobné, že išlo i o lúpežný prepad. Trója bola veľmi bohatá krajina. Po 10-tich rokoch dobyli brány Tróje Odyseovou ľsťou -dreveným koňom. Porazili a vypálili mesto.

Táto báj o Trójskej vojne, ktorá nie je len bájou, ale historickým faktom, s drobným prikrášlením. Opísal ju grécky básnik Homér, v eposoch Ílias a Odysea . Trójska vojna sa uskutočnila okolo roku 1200 pred Kristom. Tento príbeh bol i sfilmovaný. Režíroval ho Wolfgang Petersen. Zahrali si v ňom Brad Pitt, ako Achilles a Orlando Bloom, ako Paris. Scenár napísal na motív Homérovho eposu David Benioff.


OBJAVITEĽ A JEHO CESTA KU TRÓJI:

Objaviteľ Tróje je JOHAN LUDWIG HENRICH JULIUS SCHLIEMANN (ako hlavné sa ujalo Henrich) . Narodil sa 6. januára 1822 v meklenburskej dedinke Neu-Bukow v Nemecku. Zomrel 26.decembra 1890. Mal l0 ďalších súrodencov. Jeho otec Ernest Schliemann bol evanjelizačný pastor. Bol chudobný a pil. Deťom rozprával príbehy s námetom z Íliady, Odysey –Homérových kníh. Na Vianoce dostal Henrich pod stromček knihu „Dejiny sveta pre deti“. Našiel v nej obrázok horiacej Tróje a jej hrdinov. „Ja Tróju nájdem!“, zvolal vtedy pod stromčekom. S kamarátkou Minou Meinckovou, sa dohodli, že keď budú veľkí, vezmú sa a nájdu Tróju.

Henrich vyrástol a pracoval v obchode. Raz doň vošiel opilec, čo recitoval Homérove verše. To v ňom opäť prebudilo túžbu nájsť Tróju. Rozhodol sa, že sa musí dostať do Ameriky. Peši prešiel do Hamburgu, kde stretol priateľa jeho mŕtvej matky. Dostal sa na loď, tá ale v Holandsku stroskotala. S pomocou Wendtona - priateľa jeho matky, získal miesto vo firme F. C. Quien. Potom sa zamestnal vo firme B. H. Schroder a Cie. Učil sa jazyky. Vedel holandsky, anglicky, francúzky, španielsky, portugalsky, taliansky. Učil sa rusky. Prišiel do Ruska ako zástupca firmy. Jeho majetok bol v r.1849 50 000 rubľov. Minninim rodičom poslal list so žiadosťou o jej ruku. Otcovi a súrodencom listy s peniazmi. Mina už bola vydatá a jeho brat zomrel v Sacramente. Odišiel do Ameriky. Na západe otvoril banku. Časom dostal týfus a maláriu. Musel odísť so ziskom 100 000 dol. do Európy. Oženil sa s Katarinou Petrovnou Lyšinovou. Kam prišiel tam zarábal. V r. 1858 sa rozhodol vzdať obchodu.

Začal cestovať za poznaním, učil sa grécky a doučil latinsky. Pri cestách písal denníky rečami krajín, kde bol, alebo v akom jazyku čítal knihu.(15 európskych jazykov, arabčina, turečtina, peržština, staroperzština, sanskrit, hebrejčina, hindustánčina, čínština, japončina). Usadil sa v Paríži, aby študoval archeológiu. S doktorátom šiel preskúmať Odyseovu vlasť Ithaku. Tróju hľadal v dedine Burnabaši. Podľa Homéra tam mali byť 2 pramene, teplý a studený. Tu bolo ale 40 rovnakých. Porozhliadal sa po okolí a ako vhodné miesto našiel kopec Hisarlik. Zistil, že sa po jednom zemetrasení zjavil teplý prameň. To ho uistilo, že našiel správne miesto. Rozviedol sa s manželkou, pretože ich manželstvo nemalo zmysel a takto sa mohol jednoduchšie venovať vykopávkam. Švagrovi napísal, aby mu našiel inú ženu, so záujmom o starú gréčtinu, staroveké dejiny a archeológiu. Vybral si Sofiu Engastrominovú.


VYKOPÁVKY V TRÓJI:

Bolo ťažké získať povolenie od tureckého sultána, ale 11.októbra 1871 sa začali vykopávky, V Hisarliku (podľa objavených predmetov) rozoznal 7 miest. Za Tróju označil 3.mesto. Našiel tu veľké miestnosti a svätyne, ktoré sa mu podobali na miesta opísané Homérom a aj rôzne črepiny a nádoby, na ktorých sa často objavoval tzv. “hákový kríž“. Osoba, ktorá ho Hitlerovi v 20. stor. navrhla ako symbol víťazstva, ho považovala za svoj objav. V 1873 napísal synovi, že objavil Tróju a 15. júna sa vykopávky skončia. Deň pred tým šiel na obhliadku - rozlúčku spolu s manželkou a objavil poklad-„Poklad kráľa Priama“. No v Turecku s ním ostať nemohol. Po častiach ho preniesol do Nemecka. Keď to Turci zistili, zaplatil im 50 000 frankov, čím sa vec urovnala. Aj napriek tomu povolenie zrušili.


VYKOPÁVKY V MYKÉNACH:

Schliemann sa rozhodol pre Mykény - Agamemnónove kráľovstvo. Začal kopať 7. augusta 1876. Robotníci našli dosky v kruhu, kde našiel hroby 15-tich mŕtvych. Našli sa veľké poklady. Okrem toho boli na týchto predmetoch rôzne ornamenty a obrazy, ktoré boli plné záhad. Objavili úplne nový svet. Chcel sa vrátiť späť do Tróje.

Povolenie získal. S vykopávkami pokračoval v roku 1878. Chcel odkopať celé tretie mesto. Našiel spolupracovníka Wilhema Dorpfelda – mladého architekta. Prišiel na Krétu v r. 1886. Zaujal ho pahorok Kefala. Bol si istý, že je umelý a ukrýva knóssky palác, Mínoov labyrint. Ale kopať tu nemohol. Z politických dôvodov nedostal povolenie. (Tento palác vykopal za 29 rokov až v r.1899 Arthur Evans).
V roku 1890 sa vrátil do Tróje. Dorpfeld urobil projekty Hisarliku. Zistil, že je tu aspoň deväť miest a tretie určite nie je Priamova Trója. Rozdelenie na deväť miest platí dodnes. Vykopávky zvyčajne končieval začiatkom zimy, ale teraz skončil skôr. Podstúpil operáciu ucha. Pred Vianocami bolesť neprestávala, zavolal lekára, ale zdalo sa mu, že príde neskoro, tak šiel za ním sám. Pred jednou nemocnicou sa zrútil, ale lekári ho odmietli prijať. Vyzeral chudobne. Na polícii našli list od doktora. Zavolali ho a on to nahnevane vysvetlil. Ráno 26. decembra 1890 napriek tomu zomrel .


VYKOPÁVKY POKRAČUJÚ:

Po jeho smrti pokračoval v práci Dorpfeld. Začal v 1893 roku. Zistil, že Homérska Trója leží v šiestej vrstve. Vykopávky pokračovali aj inde. Na Mykénskom hrade sa našlo písmo. V Mykénach sa objavil začiatok európskej kultúry. Na Kréte kopal Arthur Evans. Múry neboli hlboko. Už za dva mesiace vykopal tridsať miestností. Vyhlásil, že bude potrebovať ešte rok. Kopal 29 rokov.(Schliemann ho chcel vykopať za týždeň). Vykopal najväčší predhistorický palác s 260 miestnosťami zaberajúci 2,5 ha. Zrejme preto je nazývaný LABIRINT. Našli sa rovnaké maľby a ornamenty ako v Tróji a v Mykénach, ale v omnoho hojnejšom počte. Správne musíme hovoriť o krétsko-mykénskej kultúre. Bola veľmi vyspelá. V paláci bola kanalizácia i odpružovací systém, kvôli častým zemetraseniam. Palác pri jednom z nich nakoniec aj zanikol. Písmo, ktoré našiel na tabuľkách nazval lineárnym A a B. Rozlúštil ho Michael Ventris. Dokázalo sa, že Kréťania boli Gréci.

Podľa knihy: Objavenie Tróje -Vojtech Zamarovský