V tej dobe nebolo veľa možností dostať pred súd človeka tak významného ako bola Báthoryčka. Thurzo pravdepodobne so žiadnym súdom neuvažoval. A ak aj - korupcia v súdnictve bola v tej dobe pravdepodobne väčšia ako dnes a rodina Báthoryovcov určite robila, čo mohla, aby zabránila obrovskej verejnej hanbe. Thurzo síce okamžite začal vyšetrovanie, ale rovnako bleskove všetko ukončil. Pomocníkov čachtickej panej, Doru, Ilonu a Ficka dali odviesť do mesta a postaviť pred súd. Z vypočúvania svedkov sa zistilo, ako boli dievčatá mučené. Pani s Ilonou a Dorou dievčatá mučili, Ficko ich privádzal na hrad a pochovával mŕtvoly. Mučenie bolo kruté a neľudské  zapichávanie špendlíkov popod nechty, do pier, vytrhávanie kusov mäsa, bitie, opaľovanie, prikladanie rozžeravených predmetov na genitálie; pani niekedy nechávala stáť dievčatá celú noc nahé na zime a v ľadovej vode, na záver ich pani podrezávala a kúpala sa v ich krvi. Pred súdom vypovedalo množstvo svedkov a odzneli mnohé šokujúce výpovede o týraní dievčat. Medzi svedkami boli mnohí vážení ľudia. Behom súdneho procesu v roku 1611, bolo napočítaných okolo 650 obetí, ktoré prešli Elizabethininou rukou. Zachovali sa i pôvodné záznamy o jeho priebehu. Všetci štyria jej spoluvinníci boli odsúdení k smrti, jediná Elizabeth nebola predvolená pred súd. V dobe, keď súd vyniesol rozsudok nad hlavami jej komplicov, zotrvávala uväznená vo svojom sídle. Nakoniec sa jej však dostalo trestu a bola cisárom odsúdená k doživotnému väzeniu vo svojom zámku. Grófka bola zamurovaná vo vnútri svojej komnaty, aby tu strávila život len s malými prídelmi potravín. Každý deň k nej chodil kňaz, aby z nej vyhnal diabla ale Elizabeth sa mu len vždy vysmiala a poslala ho preč. V roku 1614, tri roky po jej uväznení, si jej strážnici všimli nedotknutého jedla a po vykopaní otvoru do steny ju uvideli ležať tvárou k zemi. Čachtická biela pani „tigrica“ zomrela 21.8.1614. Hovorí sa, že Krvavá Grófka zomrela od žiaľu. Iné zdroje tvrdia, že ju zabila zákerná choroba. Taktiež sa dočítate, že zomrela kvôli tomu, že sa nemohla kúpať v dievčenskej krvi.

Dievčatá týrala, nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Raz ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore. Jej pomocníci pred súdom udávali rôzne počty obetí - 37 alebo 50 umučených dievčat. Báthoryovej pomocníčky Ilona Jó a Dorota Szentésová boli odsúdené na odcviknutie prstov na rukách kliešťami a na smrť upálením za živa. Ficko - ani nie tridsaťročný Ján Ujváry bol sťatý. Rozsudok bol vykonaný pri Váhu v blízkosti Bytče.

V povestiach o Báthoryovej sa spomína železná panna - pasca a zároveň vražedný nástroj, ktorý Alžbeta údajne používala. Podobná - ale drevená panna existovala v Trenčíne. Uvádza ju inventár z roku 1678. Bolo to zariadenie na popravu zvlášť krutým spôsobom - dutá figurína ženskej postavy, ktorá sa mechanicky zatvárala. Do nej vložili odsúdenca a zatvorili ho vrchnou časťou figuríny, v ktorej boli ostré železné klince - tie odsúdenca prebodli.

Súd

1. Ako dlho slúžili u panej a ako sa k nej dostali?
2. Koľko osôb dala zavraždiť?
3. Kto to bol a odkiaľ?
4. Kto obstarával a lákal obete?
5. Akým spôsobom ich dávala vraždiť a mučiť?
6. Kto jej pri tom pomáhal?
7. Kde pochovávali mŕtvych?
8. Či grófka mučila aj osobne a ako sa pritom správala?
9. Kde to robila (v Čachticiach, Šárvare, Kerestúre, Beckove a inde)?
10. Kto to videl a vedel o jej skutkoch?
11. Kedy s vraždením začala?

Ján Újváry, známy ako Ficko podľa súdneho zápisu vypovedal, že u panej slúžil minimálne 16 rokov. Za ten čas zavraždili 37 dievčat a žien, ktoré nepoznal. On sám zaobstaral dievčatá 16 krát. Mučila aj sama pani, pálila ich železom na citlivých miestach, nahé vyháňala na mráz a tam ich polievala studenou vodou dovtedy, kým nezamrzli. Robila to už za života svojho manžela. Helena Jó priznala, že sama grófke viackrát priviedla niekoľko dievčat, ktoré potom pochovávala. Slúžila u nej 10 rokov a bola dojkou jej detí. Za ten čas pani zabila cez 50 žien. Najčastejšie to robila pani sama, aj vo Viedni a Bratislave. Ona jej pomáhala len z donútenia. O všetkých tých veciach vedeli viacerí členovia panského personálu. Aj Dorota Sentešová priznala, že panej viackrát priviedla dievčatá, ktoré potom tajne pochovávala. Bola v jej službách 5 rokov a priviedla ju Helena Jó. Priznala 30 obetí, tie však bližšie nepoznala. Menovala aj niekoľko osôb, ktoré obete lákali. Opísala mučenie, ktoré vraj z prinútenia musela robiť aj ona sama. Pamätala sa, ako raz za pol druha týždňa zomrelo v Čachticiach 5 dievčat. Katarína Benecká, ktorá bola práčkou u Báthoryovej uviedla, že ona dievčatá nevodila. Obetí vraj bolo okolo 50. Najviac ich priviedla Dorota Sentešová, doviedla aj posledné obete, pri ktorých prichytil Báthoyovú palatín. Pri mučení najviac pomáhala Helena Jó. Keď to ona sama odmietla, zbili ju tak, že preležala celý mesiac. Podľa všetkých bola najkrutejšia Delbora zo Šárváru, ktorá neskôr oslepla. Pred súdom svedčilo viacero svedkov, ktorí v podstate potvrdili zločiny Báthoryovej a jej pomocníkov. Podľa niektorých existoval zoznam, ktorý obsahoval mená 650 zavraždených.

Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 7. januára 1611. V rozsudku vynesenom na základe výpovedí získaných pri mučení sa konštatovalo, vdova po Františkovi Nádašdym ukrutným spôsobom, aký svet ešte od svojich začiatkov nikdy u ženského pokolenia nevidel, spáchala strašné krutosti proti ľudskej krvi na svojich slúžkach, iných ženách a nevinných dušiach. Preto palatín bezbožnú ženu, ktorá vyciciavala krv a smädila po nej a ktorú prichytili pri čine, odsúdili na večné uväznenie v Čachtickom hrade. Palatínov čin súd schválil a po mučení obvinených rozhodol, že Helenu Jó a Dorotu Sentešovú upália za živa a ešte predtým kat železnými kliešťami obom odcvikne všetky prsty, ktoré si máčali v krvi a spôsobili nimi toľko utrpenia. Menej vinného Ficka, odsúdili na sťatie a následné spálenie tela. Katarína Benecká mala zotrvať vo väzení, kým sa o jej vine či nevine nedokáže viac. Rozsudok sa pravdepodobne uskutočnil okamžite, súd v závere už len potvrdil jeho vykonanie.