DEKOLONIZÁCIA

vojna znamenala pre koloniálne mocnosti obrovský nápor
postupne strácali kontrolu nad svojimi kolóniami
držba kolónií sa pre koloniálne mocnosti stala aj ekonomicky neúnosnou, nehovoriac o vzrastajúcom nacionalizme v kolóniách
nové nezávislé krajiny v Ázií a v Afrike neboli zaradené do žiadneho z dvoch blokov bipolárneho sveta
r. 1955 na konferencii 29 krajín Afriky a Ázie v Bandungu vzniklo Hnutie nezúčastnených krajín
nezúčastnenosť, čiže nepríslušnosť k žiadnemu z blokov sa mala stať základnou platformou na rokovanie s veľmocami
prvá schôdzka Hnutia sa kolal r. 1961 v Belehrade, pridali sa k nemu ešte YUG, CUB, CYP
GBR pretvorila svoje impérium na Commonwealth – Spoločenstvo národov, zväzok nezávislých štátov, ktoré v minulosti boli časťou britského impéria


ÁZIA

niektoré krajiny získali nezávislosť už v medzivojnovom období (1919 – AFG, 1932 – IRQ, 1946 – LBN)

1946
Briti ponúkli nezávislosť Barme.
1947
Skončilo britské panstvo v Indii. Vznikla nezávislá India a Pakistan.
1948
Vyhlásená ústáva na Cejlóne (Srí Lanke), Cejlón sa stáva domíniom v rámci Britského spoločenstva.
1954
Koniec vojny v Indočíne. Francúzske panstvo v Inočíne zahŕňalo Vietnam, Kambodžu a Laos. Keď sa v r. 1945 pokúsili Francúzi o obnovu svojej nadvlády, vypukla tu vojna, ktorá skončila porážkou Francúzska. Všetky tri krajiny získali nezávislosť.
1964
Vietnam bol rozdelený 17. rovnobežkou na severný komunistický Vietnam (Hanoi) na čele s Ho Či Minom a južný Vietnam (Saigon) pod patronátom USA na čele s Ngo Dinh Diemom. Ho Či Min sa pokúšal o zjednotenie Vietnamu pod zástavou komunizmu prostredníctvom armády a partizánskej vojny. USA sa snažili o zastavenie šírenia komunizmu a začali sa preto vo Vietname vojensky angažovať, Prezident Johnson výrazne posilnil americkú vojenskú prítomnosť vo Vietname. Počiatkom skutočnej vojny sa stal tonkinský incident v auguste 1964, keď severovietnamské jednotky zaútočili na americké lode v Tonkinskom zálive. Americká verejnosť vojnu ostro odsúdila a žiadala jej ukončenie. Dohoda o prímerí bola uzavretá v Paríži v januári 1973. Konflikt sa odvtedy vyvíjal ako vnútorná záležitosť Vietnamu a prerástol do občianskej vojny. Skončila sa v apríli 1975 pádom Saigonu. Nová komunistická vláda vyhlásila voľby, ktoré skončili vyhlásením Vietnamskej socialistickej republiky.


AFRIKA

Afrika bola posledným útočiskom kolonializmu
po 2. svetovej voje si tu udržalo kolónie FRA, GBR, BEL, POR, ESP
v r. 1945 boli v Afrike iba 4 nezávislé štáty: Egypt, Libéria, Etiópia a Južná Afrika
väčšina afrických štátov získala nezávislosť v rokoch 1960-1965

1957
Nezávislosť britskej Ghany – Zlatonosného pobrežia.
1960
Nezávislosť britskej Nigérie, najľudnatejšej britskej kolónie v Afrike.
1960
Odchod Belgičanov z Konga.
1962
Nezávislosť francúzskeho Alžírska po dlhej osemročnej vojne.
1963
Nezávislosť britskej Kene.
1963
Nezávislosť britskej Severnej Rhodézie (Zambie).
1964
Nezávislosť britskej Tanzánie.
1975
Pád portugalskej vojenskej Salazarovej diktatúry, nezávislosť získali portugalské kolónie Angola, Mozambik a Guinea-Bissau.
1980
Nezávislosť britskej Južnej Rhodézie (Zimbabwe)


Izraelsko-arabský konflikt

1896
Kniha Teodora Herzla Židovský štát sa považuje za východisko sionizmu – hnutia zameraného na vytvorenie židovského štátu.
1917
Balfourova deklarácia, v ktorej GBR vyjadrila svoju podporu vzniku židovskej „domoviny“.
1947
OSN prijala plán rozdelenia Palestíny.
14.5.1948