Dekolonizácia
DEKOLONIZÁCIA
vojna znamenala pre koloniálne mocnosti obrovský nápor postupne strácali kontrolu nad svojimi kolóniami držba kolónií sa pre koloniálne mocnosti stala aj ekonomicky neúnosnou, nehovoriac o vzrastajúcom nacionalizme v kolóniách nové nezávislé krajiny v Ázií a v Afrike neboli zaradené do žiadneho z dvoch blokov bipolárneho sveta r. 1955 na konferencii 29 krajín Afriky a Ázie v Bandungu vzniklo Hnutie nezúčastnených krajín nezúčastnenosť, čiže nepríslušnosť k žiadnemu z blokov sa mala stať základnou platformou na rokovanie s veľmocami prvá schôdzka Hnutia sa kolal r. 1961 v Belehrade, pridali sa k nemu ešte YUG, CUB, CYP GBR pretvorila svoje impérium na Commonwealth – Spoločenstvo národov, zväzok nezávislých štátov, ktoré v minulosti boli časťou britského impéria
ÁZIA
niektoré krajiny získali nezávislosť už v medzivojnovom období (1919 – AFG, 1932 – IRQ, 1946 – LBN)
1946 Briti ponúkli nezávislosť Barme. 1947 Skončilo britské panstvo v Indii. Vznikla nezávislá India a Pakistan. 1948 Vyhlásená ústáva na Cejlóne (Srí Lanke), Cejlón sa stáva domíniom v rámci Britského spoločenstva. 1954 Koniec vojny v Indočíne. Francúzske panstvo v Inočíne zahŕňalo Vietnam, Kambodžu a Laos. Keď sa v r. 1945 pokúsili Francúzi o obnovu svojej nadvlády, vypukla tu vojna, ktorá skončila porážkou Francúzska. Všetky tri krajiny získali nezávislosť. 1964 Vietnam bol rozdelený 17. rovnobežkou na severný komunistický Vietnam (Hanoi) na čele s Ho Či Minom a južný Vietnam (Saigon) pod patronátom USA na čele s Ngo Dinh Diemom. Ho Či Min sa pokúšal o zjednotenie Vietnamu pod zástavou komunizmu prostredníctvom armády a partizánskej vojny. USA sa snažili o zastavenie šírenia komunizmu a začali sa preto vo Vietname vojensky angažovať, Prezident Johnson výrazne posilnil americkú vojenskú prítomnosť vo Vietname. Počiatkom skutočnej vojny sa stal tonkinský incident v auguste 1964, keď severovietnamské jednotky zaútočili na americké lode v Tonkinskom zálive. Americká verejnosť vojnu ostro odsúdila a žiadala jej ukončenie. Dohoda o prímerí bola uzavretá v Paríži v januári 1973. Konflikt sa odvtedy vyvíjal ako vnútorná záležitosť Vietnamu a prerástol do občianskej vojny. Skončila sa v apríli 1975 pádom Saigonu. Nová komunistická vláda vyhlásila voľby, ktoré skončili vyhlásením Vietnamskej socialistickej republiky.
AFRIKA
Afrika bola posledným útočiskom kolonializmu po 2. svetovej voje si tu udržalo kolónie FRA, GBR, BEL, POR, ESP v r. 1945 boli v Afrike iba 4 nezávislé štáty: Egypt, Libéria, Etiópia a Južná Afrika väčšina afrických štátov získala nezávislosť v rokoch 1960-1965
1957 Nezávislosť britskej Ghany – Zlatonosného pobrežia. 1960 Nezávislosť britskej Nigérie, najľudnatejšej britskej kolónie v Afrike. 1960 Odchod Belgičanov z Konga. 1962 Nezávislosť francúzskeho Alžírska po dlhej osemročnej vojne. 1963 Nezávislosť britskej Kene. 1963 Nezávislosť britskej Severnej Rhodézie (Zambie). 1964 Nezávislosť britskej Tanzánie. 1975 Pád portugalskej vojenskej Salazarovej diktatúry, nezávislosť získali portugalské kolónie Angola, Mozambik a Guinea-Bissau. 1980 Nezávislosť britskej Južnej Rhodézie (Zimbabwe)
Izraelsko-arabský konflikt
1896 Kniha Teodora Herzla Židovský štát sa považuje za východisko sionizmu – hnutia zameraného na vytvorenie židovského štátu. 1917 Balfourova deklarácia, v ktorej GBR vyjadrila svoju podporu vzniku židovskej „domoviny“. 1947 OSN prijala plán rozdelenia Palestíny. 14.5.1948 Vznik štátu Izrael. 1948-1949 Prvá arabsko-izraelská vojna. 1956 Druhá arabsko-izraelská vojna (suezská kríza). 1967 Šesťdňová vojna. 1973 Jomkipurská vojna. 1977 Nová izraelská vláda na čele s Menachemom Beginom. 1978 Konferencia v Camp David-e.
počas 2. sv. vojny sa stalo obeťou holokaustu cca 6 miliónov Židov asi 100 000 ich prežilo nacistické koncentračné tábory a chcelo odísť do Palestíny, ktorá bola mandátnym územím GBR v platnosti však naďalej ostali prisťahovalecké kvóty do Palestíny zároveň sa GBR obávala židovsko-arabského konfliktu na území Palestíny r. 1947 sa britská vláda neschopná situáciu vyriešiť obrátila na OSN => pri OSN vznikol zvláštny Výbor pre Palestínu ten navrhol plán rozdelenia Palestíny na 2 štáty: arabský a židovský plán prijalo Valné zhromaždenie OSN v novembri 1947, Arabi však striktne odmietli akékoľvek delenie Palestíny v máji 1948 sa mandát GBR v Palestíne skončil => 14.5.1948 bol vyhlásený židovský štát Izrael (prvý predseda: David Ben Gurion) nsledujúci deň päť arabských krajín (Sýriy, Egypt, Zajordánsko, Irak, Libanon) vyhlásilo Izraelu vojnu, izraelské vojská útok zastavili a r. 1949 sa dohodli na ukončení vojny, pričom hranice Izraela boli výhodnejšie ako pôvodne stanovené OSN sprievodným javom bol masový útek palestínskych Arabov z území zabraných Izraelom do susedných krajín, vznikol problém palestínskych utečencov arabské štáty existenciu Izraela neuznali
po znárodnení Suezského prieplavu Egyptom zaútočili 29.10.1956 izraelské jednotky na egyptské pozície na Sinaji spojencami Izraela boli: GBR & FRA suezská kríza sa dostala do štádia vojenského konfliktu v r. 1957 sa vojská stiahli
v r. 1964 vznikla z iniciatívy Egypta Organizácia na oslobodenie Palestíny (OOP) pod vedením Jásira Arafata r. 1967 postavil EGY prezident Násir svoje vojská na úhranice s Izraelom Izrael, obávajúc sa egyptského útoku, zaútočil 5.6.1967 ako prvý vtrhol do Sýrie, obsadil pásmo Gazy, západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Golanské výšiny na hraniciach so Sýriou
|