Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dekolonizácia

DEKOLONIZÁCIA

vojna znamenala pre koloniálne mocnosti obrovský nápor
postupne strácali kontrolu nad svojimi kolóniami
držba kolónií sa pre koloniálne mocnosti stala aj ekonomicky neúnosnou, nehovoriac o vzrastajúcom nacionalizme v kolóniách
nové nezávislé krajiny v Ázií a v Afrike neboli zaradené do žiadneho z dvoch blokov bipolárneho sveta
r. 1955 na konferencii 29 krajín Afriky a Ázie v Bandungu vzniklo Hnutie nezúčastnených krajín
nezúčastnenosť, čiže nepríslušnosť k žiadnemu z blokov sa mala stať základnou platformou na rokovanie s veľmocami
prvá schôdzka Hnutia sa kolal r. 1961 v Belehrade, pridali sa k nemu ešte YUG, CUB, CYP
GBR pretvorila svoje impérium na Commonwealth – Spoločenstvo národov, zväzok nezávislých štátov, ktoré v minulosti boli časťou britského impéria


ÁZIA

niektoré krajiny získali nezávislosť už v medzivojnovom období (1919 – AFG, 1932 – IRQ, 1946 – LBN)

1946
Briti ponúkli nezávislosť Barme.
1947
Skončilo britské panstvo v Indii. Vznikla nezávislá India a Pakistan.
1948
Vyhlásená ústáva na Cejlóne (Srí Lanke), Cejlón sa stáva domíniom v rámci Britského spoločenstva.
1954
Koniec vojny v Indočíne. Francúzske panstvo v Inočíne zahŕňalo Vietnam, Kambodžu a Laos. Keď sa v r. 1945 pokúsili Francúzi o obnovu svojej nadvlády, vypukla tu vojna, ktorá skončila porážkou Francúzska. Všetky tri krajiny získali nezávislosť.
1964
Vietnam bol rozdelený 17. rovnobežkou na severný komunistický Vietnam (Hanoi) na čele s Ho Či Minom a južný Vietnam (Saigon) pod patronátom USA na čele s Ngo Dinh Diemom. Ho Či Min sa pokúšal o zjednotenie Vietnamu pod zástavou komunizmu prostredníctvom armády a partizánskej vojny. USA sa snažili o zastavenie šírenia komunizmu a začali sa preto vo Vietname vojensky angažovať, Prezident Johnson výrazne posilnil americkú vojenskú prítomnosť vo Vietname. Počiatkom skutočnej vojny sa stal tonkinský incident v auguste 1964, keď severovietnamské jednotky zaútočili na americké lode v Tonkinskom zálive. Americká verejnosť vojnu ostro odsúdila a žiadala jej ukončenie. Dohoda o prímerí bola uzavretá v Paríži v januári 1973. Konflikt sa odvtedy vyvíjal ako vnútorná záležitosť Vietnamu a prerástol do občianskej vojny. Skončila sa v apríli 1975 pádom Saigonu. Nová komunistická vláda vyhlásila voľby, ktoré skončili vyhlásením Vietnamskej socialistickej republiky.


AFRIKA

Afrika bola posledným útočiskom kolonializmu
po 2. svetovej voje si tu udržalo kolónie FRA, GBR, BEL, POR, ESP
v r. 1945 boli v Afrike iba 4 nezávislé štáty: Egypt, Libéria, Etiópia a Južná Afrika
väčšina afrických štátov získala nezávislosť v rokoch 1960-1965

1957
Nezávislosť britskej Ghany – Zlatonosného pobrežia.
1960
Nezávislosť britskej Nigérie, najľudnatejšej britskej kolónie v Afrike.
1960
Odchod Belgičanov z Konga.
1962
Nezávislosť francúzskeho Alžírska po dlhej osemročnej vojne.
1963
Nezávislosť britskej Kene.
1963
Nezávislosť britskej Severnej Rhodézie (Zambie).
1964
Nezávislosť britskej Tanzánie.
1975
Pád portugalskej vojenskej Salazarovej diktatúry, nezávislosť získali portugalské kolónie Angola, Mozambik a Guinea-Bissau.
1980
Nezávislosť britskej Južnej Rhodézie (Zimbabwe)


Izraelsko-arabský konflikt

1896
Kniha Teodora Herzla Židovský štát sa považuje za východisko sionizmu – hnutia zameraného na vytvorenie židovského štátu.
1917
Balfourova deklarácia, v ktorej GBR vyjadrila svoju podporu vzniku židovskej „domoviny“.
1947
OSN prijala plán rozdelenia Palestíny.
14.5.1948
Vznik štátu Izrael.
1948-1949
Prvá arabsko-izraelská vojna.
1956
Druhá arabsko-izraelská vojna (suezská kríza).
1967
Šesťdňová vojna.
1973
Jomkipurská vojna.
1977
Nová izraelská vláda na čele s Menachemom Beginom.
1978
Konferencia v Camp David-e.

počas 2. sv. vojny sa stalo obeťou holokaustu cca 6 miliónov Židov
asi 100 000 ich prežilo nacistické koncentračné tábory a chcelo odísť do Palestíny, ktorá bola mandátnym územím GBR
v platnosti však naďalej ostali prisťahovalecké kvóty do Palestíny
zároveň sa GBR obávala židovsko-arabského konfliktu na území Palestíny
r. 1947 sa britská vláda neschopná situáciu vyriešiť obrátila na OSN => pri OSN vznikol zvláštny Výbor pre Palestínu
ten navrhol plán rozdelenia Palestíny na 2 štáty: arabský a židovský
plán prijalo Valné zhromaždenie OSN v novembri 1947, Arabi však striktne odmietli akékoľvek delenie Palestíny
v máji 1948 sa mandát GBR v Palestíne skončil => 14.5.1948 bol vyhlásený židovský štát Izrael (prvý predseda: David Ben Gurion)
nsledujúci deň päť arabských krajín (Sýriy, Egypt, Zajordánsko, Irak, Libanon) vyhlásilo Izraelu vojnu, izraelské vojská útok zastavili a r. 1949 sa dohodli na ukončení vojny, pričom hranice Izraela boli výhodnejšie ako pôvodne stanovené OSN
sprievodným javom bol masový útek palestínskych Arabov z území zabraných Izraelom do susedných krajín, vznikol problém palestínskych utečencov
arabské štáty existenciu Izraela neuznali

po znárodnení Suezského prieplavu Egyptom zaútočili 29.10.1956 izraelské jednotky na egyptské pozície na Sinaji
spojencami Izraela boli: GBR & FRA
suezská kríza sa dostala do štádia vojenského konfliktu
v r. 1957 sa vojská stiahli

v r. 1964 vznikla z iniciatívy Egypta Organizácia na oslobodenie Palestíny (OOP) pod vedením Jásira Arafata
r. 1967 postavil EGY prezident Násir svoje vojská na úhranice s Izraelom
Izrael, obávajúc sa egyptského útoku, zaútočil 5.6.1967 ako prvý
vtrhol do Sýrie, obsadil pásmo Gazy, západný breh Jordánu, východný Jeruzalem a Golanské výšiny na hraniciach so Sýriou

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk