obradov, boli osobne slobodní
= Klienti - dostali sa do závislosti bohatého Patricija
= Proletári - bezzemkovia
Servius Tulius (6. kráľ) – uskutočnil v kráľovstve reformy, rozdelil obyv. na 5 tried podľa majetku, každá trieda mala postaviť a vyzbrojiť armádu tzv. stotiny (centúrie) a podľa počtu postavených centúrií mali počet hlasov v centrálnom sneme.
Tarqinius Superbus (zať Servia) – dal svojho svokra zavraždiť a získal trón. Nastolil v Ríme krutovládu, kt. spôsobila odpor Patricijov a tak ho celá spol. v r. 510 pnl. s celou rodinou vyhnala = koniec kráľovstva.


RÍMSKA REPUBLIKA
(res publika = vec verejná)
510 pnl.- vyhnanie 7. Kráľa - vznik republiky, v kt. majú vládnuce postavenie Patricijovia. Po vzniku republiky sa prehlbujú rozpory medzi Patricijmi a Plebejcami, kt. bojujú o obč. práva v Ríme. Konflikt sa vyhrotil v r. 494 pnl., kedy Plebejci opustili Rím a odišli na Svätú horu. Hosp. život Ríma sa ochromil a Patricijovia, aby donútili Plebejcov k návratu, musia im urobiť ústupky. Povolili Plebejcom právo voliť svojich zástupcov tribúnov ľudu (2-10), kt. mali právo veta – možnosť prekaziť každé rozhodnutie konzulov okrem vojenských rozkazov. Osoba tribúna ľudu bola nedotknuteľná. Tribún nesmel opustiť mesto a Plebejcom musel byť k dispozícii non-stop. Súd v Ríme zostal v moci Patricijov, kt. súdili podľa zvykového práva. Preto Plebejci bojujú za spísanie zákonov a v r. 450 pnl. si vynútili spísanie „Zákonov 12- tich tabúľ“ = kodifikované zvykové právo - medené tabule boli vystavené na hl. námestí v Ríme na Fóre. V r. 300 pnl. sa zavŕšilo zrovnoprávnenie Plebejcov a Patricijov. (Plebejci mohli byť zvolení za konzulov).

Správa republiky:
-2 konzuli –volení na 1 rok, spravovali štát v hosp. i voj. veciach, mali súdnu moc
- senát - poradný tábor konzulov. Riadil štát v oblasti verejných prác, administratívne záležitosti, zásobovanie republoky.
V čase vojny menujú konzuli jedného diktátora, kt. mal polroka neobmedzenú moc.

Dobytie Itálie
Ovládnutie Itálie prebiehalo počas bojov Plebejcov s Patricijmi.
Po páde kráľovstva začína boj proti Etruskom a ich moc v sev.-záp. Itálii je podlomená okolo r. 400 pnl. R. 387 pnl.hrozí Rímu veľké nebezpečenstvo, vpadli Gáli do Ríma a opustili ho len za veľké výkupné. Najv. súperom v južnej Itálii pre Rím boli gr. kolónie a z nich najsilnejšia – mesto Tarent. Tarent si zavolal na pomoc proti Rímu epírskeho kráľa Pyrhu, kt. prišiel bojovať do Itálie s bojovými slonmi. Tu Pyrhos Rimanov porazil, ale po bitke vyhlásil: „Ešte jedno takéto víťazstvo a nezostane mi ani jeden vojak“ – Pyrhovo víťazstvo = víťazstvo za cenu obrovských strát.