V Egypte dopomohol Caesar Kleopatre na trón (+ mali syna = vplyv Ríma na Egypt) a potom sa vypravil smerom na východ proti synovi Mitridata, Farnakovi. Farnakova armáda sa pred légiami rozpŕchla a tak Caesar posiela do Ríma krátku správu:„Veni, Vidi, Vici“ (Prišiel som, videl som, zvíťazil som) = pri Zele.
Caesarova politika bola politika „chleba a hier“ (každý, aj ten najchudobnejší mal právo na chlieb zadarmo a mohol sa zúčastniť na zábave v kolóseu).
V r. 44 pnl. bol Caesar zavraždený v Ríme (na schodoch senátu) Brutom a ďalšími, pretože sa chcel vyhlásiť za kráľa.


Druhý tiumvirát a zánik republiky

V r 43 pnl. zakladajú II. TRIUMVIRÁT politici:
Oktavianus – adoptívny syn Caesara, dedič jeho majetkov. Mladý, neznámy, privítaný s poctami. Nebol však caesarovec.Keď chcel Antonius pomstiť jeho otca, pridal sa na stranu protivníkov.
Marcus Antónius – blízky priateľ Caesara
Lepidus – náčelník Caesarovej jazdy
Tento triumvirát je na rozdiel od prvého založený sa súhlasom senátu. Potlačili republikánov a rozdelili si moc:
Oktaviánus – správca záp. provincií a Itálie
Antónius – správca vých. provincií, žil v Egypte s dcérou Oktaviána
Lepidus – najvyšší kňaz
Antónius mal v Egypte milostný vzťah s Kleopatrou VII z rodu Ptolemájovcov, bezhlavo jej daroval východorímske dŕžavy, čo vyvolalo odpor Ríma na čele s Oktaviánom. Medzi Antóniom a Oktaviánom vzniká obč. vojna, kt. sa končí rozhodujúcou bitkou pri Grécku pri myse Aktion v r. 31 pnl. Kleopatra s Antóniom ušli z bojiska do Grécka, kde spáchali samovraždu. Oktaviánus = víťaz = samovládca. Nastáva zánik rímskej republiky – vznik cisárstva.



Vznik rímskeho cisárstva
(31pnl – 476nl)
Dejiny cisárstva delíme na 2 obdobia:

PRINCIPÁT – cisár má absolutistickú moc, ale ponecháva republikánske úrady, senát aj ľud. zhromaždenie. Vyhlasuje sa za „prvého medzi rovnými – Princes inter pares“. Božské pocty sa mu vzdávajú po smrti.
DOMINÁT – cisár je pán a boh na zemi. Republikánske úrady neexistujú a božské pocty – za života.

PRINCIPÁT
Dynastie principátu :
1) Juliánsko –Klaudiovská
2) Fláviovská
3) Antoninovsko – trajánska
4) Séverská
1, Juliánsko - Klaudiovská
Oktaviánus – I. cisár tohto obdobia, ktorý prevzal úrady konzula, tribúna ľudu, doživotného diktátora a najvyššieho kňaza.
V r. 27pnl. senát Oktaviánovi udelil dva významné tituly: 1, Augustus (vznešený) a 2, Imperátor ( najvyš. veliteľ rímskych légií). Oktaviánus ukončil obdobie nepokojov, nastáva kľud, kt. umožnil hosp. a kult. rozkvet impéria. Viedol populárnu politiku ,,chlieb a hry“, čo znamená- každoročne daroval obyvateľstvu obilie, peňažné dary, pôdu a organizoval veľkolepé hry, gladiátorské.