Obdobie od VII. do XI dynastie sa nazýva prvé prechodné obdobie (2200-2040). Králi, vystupujúci formálne ako vládcovia celého Egypta, ovládali v skutočnosti iba časť jeho územia, lebo Egypt sa rozpadol na mnoho malých oblastí, ktoré tvorili samostatné celky. Hlavné mesto Mennofer bolo zatienené inými rozvíjajúcimi sa mestami, napr. Hérakleopolis, či Téby. Do tohoto obdobia sa zaraďuje jedna s najdôležitejších udalostí staroegyptských dejín – sociálnu revolúciu, ktorá hlboko otriasla postavením majetných tried spoločnosti. Sociálne pomery sa vtedy stali tak vyhrotenými, že násilné riešenie sa stalo jediným východiskom z napätej situácie.
Ano, země se obrátila jako na hrnčířském kruhu.
Zloděj se stal boháčem a boháč je dnes bez majetku,
Ano, bohatí naříkají, chudí se však radují. V každém
městě se volá: ,Vyžeňte mocné ze svého středu!'
Ano, nepoznáš už syna vznešeného rodu, Dítě manželky vznešeného Egypťana není na tom lépe než syn jeho bývalé otrokyně,
...Ano, Nil je plný krve. Kdo by se z něho chtěl
napít, poleká se mrtvol vznešených Egypťanu. Ano, sály, sloupy a zdi palácu lehly popelem. Z královského paláce zustaly neporušeny jen základy. . .
Hle, došlo k událostem, které se dříve od nejstarších
dob nikdy nepřihodily: Panovník byl svržen chudinou!
(Překlad Z. Žáby)
V častiach Egypta, postihnutých vzburou, nastal úpadok, ktorý dosiahol krajných medzí.
stredná ríša Egyptská
Hlavným mestom sa stali Téby, začína sa obdobie XI. dynastie. Prvé prechodné obdobie zanechalo Egypt v hroznom stave, bol partikulovaný a vládla v ňom anarchia. Kňazi obratne využívali túto situáciu a nazhromaždili si majetok. Chrámové hospodárstvo sa tak stalo dôležitou súčasťou ekonomickej štruktúry. Sociálne hnutie sa stalo vážnym problémom. Rastúci hospodársky vplyv chrámov nútil ľudí, aby sa rôznymi cestami snažili získať kontrolu nad chrámovým hospodárstvom. Pred aristokraciou tiež visel problém ako chrániť svoje územie, čo bolo čoraz obtiažnejšie vzhľadom na obmedzené možnosti lokálnej administratívy. Ľudia si začali uvedomovať dôležitosť zjednotenia ríše vedenej schopným a energickým panovníkom. Podarilo sa to až Mentuhotepovi II. okolo roku 2040.
Mentuhotep II a jeho syn Mentuhotep III. to mali spočiatku veľmi ťažké vzhľadom na rozdielne pomery a podmienky v rôznych častiach Egypta. V prvom rade bolo treba dbať na zásobovanie obyvateľstva a obnoviť zavlažovací systém. Došlo tiež k výstavbe nových monumentálnych stavieb, čo svedčí o tom, že sa krajina postavila na nohy a znova bohatla. XII. dynastia, Senvosretovi a Amenhetovi sa podarilo dobyť Núbiu, pevnosť Buhen, čo bol veľký úspech. Hospodárstvo sa rozvíjalo, remeselníctvo, zintenzívňoval sa obchod v mestách a takisto medzinárodné trhy, export. Vzrastala kvôli tomu sociálna diferenciácia, pribúdalo otrokov...
2. medziobdobie 1785-1580
Znova prišiel úpadok, počas druhého medziobdobia. Egypt bol ničený Hyksósmi (zo SV), ktorý dobíjali stále väčšie územia, až nakoniec ovládli celý Dolný Egypt a Horný Egypt dosť výrazne ovplyvňovali, najmä dane. Oni vlastne tvorili XV. a XVI. dynastiu, pomaly boli vytlačení XII.
Egypt - zhrnutie
kľúčové slová: Níl-> zavlažovací systém-> administratíva; hieroglyfy, hieratické písmo, papyrusy; pyramídy; polyteizmus, panovník bol bohom, centrálna moc panovníka, do funkcii dosádzal synov.
sociálne rozdelenie: 1. panovník, kňazi, pisári, vzdelanci, správcovia krajov (nómovia) – veľká úcta, jediní majú v rukách moc, zhromažďujú majetok, panovník má božskú autoritu
2. roľníci, remeselníci – osobná sloboda, ktorú ale nemôžu veľmi využiť
3. otroci – sú majetkom panovníka, vojnoví zajatci
náboženstvo: veeeľmi dôležité, mnoho bohov, ale najdôležitejší Re, boh slnka, slnko si ľudia veľmi vážili a s ním aj rozsiahle povodne; Oziris, boh mŕtvych, Izis, symbol znovuzrodenia a Horus boh živých. Panovníci boli často stotožňovaní práve s Horom.
symboly: sokol, znak boha Hóra, sup a kobra znaky bohýň Nechbet a Vedžo, ochrankýň Horného a Dolného E., červená koruna-Dolný, biela koruna-Horný Egypt.
Maneht, 3. st. pnl., dejepisec
Rozdelenie:
•Stará ríša egyptská (do 2200 pnl.), Naarmer, (Meni), „zjednotiteľ“ Dolného a Horného Egypta, expanzia, rozvoj krajiny; Džosér, Snofrev, Chufev(Cheops), Rachef, Menkauré
•Prvé medziobdobie (2200-2040), decentralizácia Egypta, zhromažďovanie bohatstva, veľké sociálne rozdiely, chrámové hospodárstvo, roľníci v chudobe, revolúcie, nespokojnosť, rozvoj viacerých miest, Mennofer, Hérakleopolis, Téby. Veľký úpadok, došlo aj k násilným riešeniam situácie.
•Stredná ríša Egyptská (2040-1800), Mentuhotep II so synom M. III. znovu zjednotili Egypt, stabilizovali ekonomiku, obnovili administratívu a dôležitý zavlažovací systém, rozširovanie hraníc, dopyt po rudách, bohatnutie. Amenhetép I. hrdinský ochranca a osloboditeľ Egypta, posilnil ústrednú správnu moc a expanzia. Hospodárstvo sa rozvíjalo, remeselníctvo, zintenzívňoval sa obchod v mestách a takisto medzinárodné trhy, export. Vzrastala kvôli tomu sociálna diferenciácia, pribúdalo otrokov...
•Druhé medziobdobie, Egypt bol zničený Hyksósmi, ktorí zaberali celý Dolný Egypt a daňovo vydierali Horný.