referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Kresťanstvo
Dátum pridania: 25.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nika16
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 135
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
Kresťanstvo

Kresťanstvo vzniklo vo východorímskej provincii Judea. Autorom kresťanstva je Ježiš Kristus, ktorý je považovaný za historickú osobu. Po Ježišovej smrti sa jeho učeníci, na čele s Petrom, stali šíriteľmi kresťanstva. Kresťanstvo sa hneď rozšírilo do Sýrie, Severnej Afriky, Malej Ázie, potom do Európy. V Konstantínopole, Kartágu, Alexandrii, Antiochii vznikli cirkevné zbory na čele s patriarchami. V západnej časti Rímskej ríše sa stal centrom kresťanstva Rím na čele s rímskym biskupom. Od polovice 5. storočia sa nazýva pápež (od slova papas= otec). Pápež mal prioritné postavenie.

Rímska ríša tvrdo potlačovala kresťanské náboženstvo, kresťania boli cieľavedome prenasledovaní, niekoľko tisíc zomrelo mučeníckou smrťou. Okolo roku 150 vznikli prvé katakomby v Ríme- v nich kresťania tajne vykonávali obrady, krstili, sobášili, a hlavne pochovávali. Kresťanstvo bolo v ilegalite až kým cisár Konštantín I. Veľký v roku 313 Milánskym tolerančným reskriptom povolil kresťanské náboženstvo v Rímskej ríši. Cirkvi priznal verejno-štátnu právnu subjektivitu a nariadil vrátenie všetkých cirkevných majetkov zhabaných počas prenasledovania kresťanov. Biskupi získali právo rozhodovať v súdnych sporoch veriacich v ríši. Biskupi sa svojím postavením dostali na úroveň vysokých štátnych úradníkov. Milánskym ediktom Konštantín I. Veľký zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v Rímskej ríši. V roku 321 vyhlásil kresťanskú nedeľu za sviatok a deň pracovného voľna.

V období ranného stredoveku postavenie cirkvi vzrástlo, panovníci pochopili jej úlohu pri upevňovaní stability ich vlády. Byzanskí cisári a panovníci dynastie Karolovcov začali všemožne podporovať cirkev. Tá získavala od veriacich i panovníkov obrovské bohatstvo, ktoré využíva na charitatívne účely (podpora chudobných, chorých, vdov, sirôt...), na samotnú cirkev (kostoly, kláštory, univerzity...) a z veľkej časti na blahobyt cirkevnej hierarchie. Vysokí cirkevní hodnostári často zasahovali aj do svetského života, dochádzalo ku konfliktom v schvaľovaní do cirkevných funkcií (biskupov, arcibiskupov a pápeža). Cirkev si vyhradzovala právo korunovať panovníka, zbaviť poddanského sľubu vernosti. Preto často dochádzalo ku konfliktom, napr. boj o investitúru medzi Gregorom VII. a Henrichom IV.. Okrem toho že kresťanstvo stabilizovalo svetskú moc malo obrovský význam pri šírení kultúry, vzdelanosti, písomníctva, umenia a vedy v rannom stredoveku.

V tomto období boli gramotní len mnísi a kňazi, ostatní boli negramotní. Cirkevné úrady, školy a kláštory sa stali centrami rozvoja kultúry, prírodných vied, histórie, astronómie, medicíny, literatúry náboženského charakteru, teológie a výtvarného umenia. Významnú úlohu v rozvoji vzdelanosti mali stredoveké kláštory. Cirkev zakladala školy, knižnice, univerzity. Neskôr v období stredoveku táto úloha upadá. V roku 395, po smrti cisára Teodosia I. Veľkého sa Rímska ríša za vlády jeho synov definitívne rozpadla na Východorímsku a Západorímsku ríšu. Podľa nového cisárskeho ediktu museli všetci občania prijať kresťanské náboženstvo. Okolo roku 400 je vo východnej časti ríše 10 až 12 mil. kresťanov, v západnej 4 až 6 mil. S rozdelením ríše sa delí aj cirkev na západnú- rímsku, ktorá sa sústreďuje na rozvoj rímskej kultúry, umenia a vzdelanosti.

Ako liturgický jazyk používa latinčinu. Východná- grécka cirkev nadväzuje na tradície gréckej kultúry, liturgickým jazykom je gréčtina. V období ranného stredoveku sa vykryštalizovali dve centrá kresťanstva, Rím (na čele s pápežom) a Konštantínopolis (na čele s patriarchom). Už v roku 381 Carihradský koncil zdôraznil, že patriarcha musí zastávať hneď druhé miesto za rímskym pápežom. Byzanskí cisári a patriarchovia sa však považujú za pokračovateľov Rímskej ríše, preto sa nechcú podriadiť Rímu. Vo východnej časti začnú budovať vlastnú cirkevnú organizáciu, cirkevnú hierarchiu, ktorá sa neochotne podriaďuje rímskemu pápežovi.

Už v 9. storočí začína cesta k veľkému rozkolu v cirkvi. Za prvú príčinu je považovaný boj o vplyv pri šírení kresťanstva. Západná cirkev sa sústredila na pokresťančovanie západných Germánov. Východná cirkev pokresťančovala východnú Európu a Balkán. Narazili na seba na Veľkej Morave (Rastislav povolal z Byzanskej ríše Konštantína a Metoda, za vlády Svätopluka nastal príkon k západnej cirkvi). Ďalší problém nastal na juhu Talianska a na Sicílii. Hoci sú v blízkosti Ríma boli pod vplyvom východnej cirkvi. Začiatkom 11. storočia toto územie obsadili Normani, ktorí uznávali rímskeho pápeža. 16. júla 1054 pápežský legát kardinál Humbert v mene pápeža Leva IX. (zosnulého 19. apríla 1054) exkomunikoval v kostole Hagia Sofia carihradského patriarchu Michala Kerularia, čím spečatil rozkol medzi rímsko-latinskou západnou cirkvou a gréckou východnou cirkvou. Centrom východnej cirkvi sa neskôr stáva Moskva (po roku 1453). V prvej tretine 9. storočia začína v Byzanskej ríši tzv. obrazoborectvo- ničenie obrazov, sôch, relikvií, odmietanie ich uctievania. Cisár Lev III. to podporoval, aby oslabil vplyv východnej cirkvi zatvárali kláštory, konfiškovali cirkevnú pôdu.

V druhej polovici 9. storočia je západná a východná cirkev opäť v konflikte pri pokresťančovaní Bulharov. Byzanská cirkev na čele s patriarchom Fotiom nesúhlasí so zasahovaním západnej cirkvi na Balkánskom poloostrove. V 9. storočí východná cirkev začala označovať západnú za nepravovernú a seba za pravovernú t. j. pravoslávnu.

Ďalšie príčiny rozkolu vyplývajú z rozdielov v kultúre, v obradoch, v liturgickom jazyku (napr. hostia má byť z kvaseného, alebo nekvaseného cesta). Okolo roku 450 pápež Lev I. Veľký, sv. (440-461) zaviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst (streda, piatok, sobota) tri razy do roka, neskoršie kantry. V tomto roku sa začal svätiť sviatok Nanebovzatie Panny Márie a biskup Mamert vo Vienne (Francúzsko), zaviedol vo svojej diecéze krížové dni ako spoločné modlitby a procesie za odvrátenie prírodných katastrôf.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Kresťanstvo SOŠ 2.9400 569 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9600 606 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9871 1880 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9409 4285 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9436 1007 slov
Kresťanstvo 2.8795 320 slov
Kresťanstvo GYM 2.9394 819 slov
Kresťanstvo 2.9383 665 slov
Kresťanstvo GYM 2.9709 621 slov
Kresťanstvo 2.9781 676 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.