Štvorkolesová príšera, s ktorou nechcel mať ani jeden podnik v Československu nič spoločného, bola zostavená z dielov vyrábaných úplne odlišnou technológiou, než na aku boli v Tatre zavedené. Vďaka centrálnemu plánovaniu a rozhodovaniu však bola zaistená výroba špeciálov V3T práve v Tatre. Nič nevadilo, že splnenie tohto "sna" by si vyžadovalo zmenu pracovných a technologických postupov. Dôležité bolo, že osobné Tatraplany a terénne T805 mohli byť vyrábané v Mladej Boleslave, alebo dokonca vo ZVIL Plzeň a konečne výrobné haly v Tatre mali dostatočne veľkú svetlú výšku, aby sa ako jediné v republike hodili pre kompletáciu nového "úžasného" automobilu.
Okamžite boli vypracované deriktívy, podľa ktorých mala Tatra Kopřivnice behom štvrťroku pripraviť výrobu V3T. Behom ďalšieho polroku prejsť z produkcie Tatraplanu a T111 na výrobu nového špeciálu. Za veľkých osláv bol V3T dopravený do Kopřivnice, kde sa ho technici hneď vzali skúmať. Po dôkladnom preverení všetkých možností a z argumentovania, že použitá technológia je skutočne odlišná od tej, ktorú v Tatre používajú. Bolo navrhnuté, že tatrováci vyrobia automobil danných výkonov a rozmerov z automobilových dielov, ktoré sa v Kopřivnici už používali. Prechod na výrobu špeciálu a spetné vrátenie výroby do zabehnutých koľají prebehol tak, že nikto prakticky nič nespoznal. Celé kúzlo bolo v takmer 100 percentnom dedičstve a návezností technologických dielov vyrábanej T111 a nového nákladného špeciálu T128.
Trojtonový valník T128 bol typickým predstaviteľom tatrovackej koncepcie-4-kolesový podvozok s centrálnou nosnou rúrou. Za rozvodovku prednej nápravy bola vložená redukcia na ktorú smerom dopredu bola napojená prevodovka a naňu prichitený motor podopretý na rozvodovke. Podľa systému "kantiléver" boli pružiny voľnými koncami prichytené pomocou skrine redukcie. Takýto systém priniesol automobilu vinikajúce jazdné vlastnosti. Tým bola eliminovaná nevýhoda vyššie položeného ťažiska a Tatra T128 sa mohla bez problémov presúvať pomerne vysokou rýchlosťou cez únosný terén. Nezávislé pruženie u tohto automobilu s výkyvnými poloosami boli dovedené vo svoje dobe na vrchol technickej zdatnosti konštruktérov.
Mnoho skeptikov na tento projekt muselo uznať po prvom predvedení jeho úspech. Celý projekt T128 zabral konštrukčnému a prototypovému oddeleniu Tatry od prvého náčrtu ceruzkou na papier až po vyleštenie laku na hotovom prototype celých 72 dní. Úvodný projekt bol narysovaný za jednú noc desiatimi konštruktérmi. Pri skúšobných jazdách T128 predbehla výsledky obidvoch konkurentov (V3T, V3S).
Konštrukcia tatrovackej trojtonky priniesla obecnému poznaniu technicky mnoho nového.