Nákladný automobil NW z roku 1898 mal trambusovú budku vodiča a pod podlahou ložného priestora ukryté dva spriahnuté spaľovacie motory. Pretože sa pôvodne auto nedochovalo a ani originálna technická dokumentácia nebola celkom kompletná, môžeme sa dnes pri popise konštrukcie automobilu opierať o dobové technické články a hlavne o takmer heroickú prácu skupiny nadššncov, ktorí sa postarali v sedemdesiatych rokoch o stavbu repliky prvého českého nákladného automobilu.
Redaktor Schmal-Filius písal v roku 1899 vo viedenských novinách Neues Wiener Tagblatt, že na jar onoho roku videl v Kopřivnici nádherný automobil veľmi pekných tvarov neobvikle svetlých farieb. Elegantný štvorvalec s nosnosťou 2,5 tony a max. rýchlosťou 20 km/h pri spotrebe 4 kg benzínu na sto km bol schopný prekonať stúpanie až do 12 stupňov. Hnaciu jednotku tvorili dva podpodlahové dvojvalcové spaľovacie motory Benz, uložené za zadnou nápravou. Kolesa boli lúčové s oceľovými obručami. K riadeniu slúžila jednoramenná páka s guľou na dlhom ramene, umožňujúce pravou rukou radiť prevodové stupne, spojovať obidva motory a ovládať ich chod. Vodič si musel zviknúť na trochu neobviklý prvok riadenia. Pri pohybe riadiacej páky vľavo sa predné kolesa natáčali v pravo a naopak.
Nosný obdĺžnikový rám vozidla bol znitovaný s pozdlžníkmi a priečnými uholníkmi vysokými 140 mm. Postranice vysoké 250 mm mali tri diely. Dve krajné sa po odistení sklápali, prostredný mohol byť po nadvihnutí vybratý z úchytných ôk. Pevnú valcovitú vydutú strechu podopierali stĺpiky Zadné čelo ložnej plochy tvorila pevná stena so sklopnými dverami. Pred prednou stenou ložnej plochy bolo drevené sedadlo pre dve osoby s operadlom a bočnými úchytkami. Výstup na sedačky uľahčovali dve stúpačky umiestnené pred prednými kolesami. Predná náprava odpružená listovimi pružinami aj zadná náprava odpružena dvoma dvojcami vinutých pružín boli kované, predná vrátane otočných čapov. Nápravy boli spojené dvoma tyčami slúžiacimi k zachyteniu vznikajúcich síl.
Kľukové hriadele obidvoch motorov spojovala štvorzubová spojka ovládaná strednou pákou z pracoviska vodiča. Obidva motory mali spoločný odparovací splyňovač s dnom vyhrievaným výfukovými plynmi. Ako odparovacie elementy boli v skrini splyňovača použité tri zvislé uložené plstené hmoty. Výšku hladiny paliva v splyňovači udržiaval ihlový ventyl. Nádrž paliva, umiestnená pod sedadkom vodiča mala objem 40 litrov. Pre kontrolu obsahu nádrže slúžil vodoznak, od splyňovača cez regulačné šupátko prechádzala benzínová zmes cez dve poistné ventily bokom k obom motorom.