Mazanie motora zaisťovali olejové kvapkacie a tlakové tukové maznice, umiestnené na valcoch, hlavných ložiskách kľukového hriadeľa a ojniciach. Každý z motorov mal samostatný výfukový tlmič, zavesený pod motorom a vedený v pozdĺžnej osi vozidla. Otáčky motora sa regulovali šupátkom na splyňovači, ovládaným ručnou pákou umiestnenou vpravo od stĺpika riadenia. Chladenie bolo zkonštruované ako otvorené odparovacie.
Prevádzková pásová brzda pôsobila na trecí bubon naklínovaný na výstupnom hriadeli prevodovky. Ovládanie bolo realizované nožným pedálom a ťahadlami.
Na priečkach rámu vozidla pred zadnou nápravou bola umiestnená prevodová skriňa, poháňaná od motora kĺbovou reťazou. Reťazové kolesa jednotlivých prevodových stupňov boli usporiadané a zakonštruované tak, že každý rýchlostný stupeň mal vlastnú samostatnú spojku. Jednotlivé komponenty boli mazazné tukovými maznicami. Zadné kolesa boli poháňané sekundárnymi klbovými reťazami od pastorka predlohového hriadeľa prevodovky.
V sedemdesiatych rokoch bolo v automobilke Tatra Kopřivnice pristúpené ku stavbe dvoch replik týchto automobilov. Podporený úspešnou stavbou Präsidenta podnikli konštruktéry a technici z Kopřivnice rozbor množstva opakovanej stavby taktiež prvého nákladného automobilu. V apríli roku 1976 bola prevedená štúdia archývnych podkladov a pôvodná výkresová dokumentácia. Šestnásťčlenný pracovný tým, zostavený špeciálne na opakovanú stavbu prvého nákladného automobilu, ktorý začal pracovať pod vedením garanta stavby hlavného konštruktéra Ing.Milana Galia. Podľa pôvodného rozhodnutia mala byť celá stavba ukončená k dňu 30. marca 1980 a oslaviť tak dôstojne 130. výročie založenia podniku. Stavba však bola vďaka skúsenostiam zo stavby Präsidenta ukončená o 8 mesiacov skôr. Od tej doby sa stal automobil doslova čerešničkou na torte prekrásnej zbierky automobilu značky NW a TATRA umiestnené v podnikovom múzeu.









POKROKOVÝ TYP „T A JEHO PRÍBUZNÝ".

V roku 1914 prišla kopřivnická automobilka s pokrokovým typom osobného automobilu označeného ako „T". Automobil mal taký úspech, že bol v roku 1917 vybraný a objednaný ako vládne vozidlo k dvoru cisára Karla I. Zároveň bol dokončený vývoj modelu „U", ktorého najväčším prínosom a svetovou novinkou bola brzdná sústava ovládaná pedálom a pôsobiaca na všetky štyry kolesa.
Prvá svetová vojna znamenala paradoxne mocný rozmach výroby nákladných automobilov. Okrem osobného automobilu typu „T" a „U" bola rakúsko-uhorská armáda dodávaná vo väčšom počte tiež. dvojtonovými nákladnými automobilmi NW-TL2 a ich silnejšími bratrami, štvortonkami NW-TL4.