Užitočná hmotnosť nákladnej verzie bola 1500 kg, u otvorených automobilov, resp. autobusov to znamenalo 15 sediacich osôb. Automobil dosahoval maximálnu rýchlosť až 70km/h. U nákladnej verzie T26/30 bolo možné počítať s ložnou plochou o dľžke 2950 mm a šírke 1750 mm. Výška štandarných bočníc bola 600 mm.
Tatier 26/30 bolo v rozhraní rokov 1927-1933 vyrobených v Kopřivnici 181 kusov. Automobil bol poháňaný plochým, vzduchom chladeným 4-valcom typu boxer, uloženým v prednej časti automobilu. Motor typu Tatra 30 dával najväčší výkon 24 koní (17,65 kw) pri 3000 ot./min. Prenos točiého momentu zabezpečovala suchá 4-lamelová spojka a 4-stupňová prevodovka so spiatočkou, doplnená dvojstupňovou redukciou. Automobil mal výkyvné zadné poloosi a pevnú prednú nápravu. Pruženie sa uskutočňovalo vpredu priečne a vzadu pozdĺžne uloženými poloeliptickými listovimi pružinami. Mechanické brzdy pôsobili na štyri zadné kolesá. Sporeba paliva sa pohybovala v rozmedzí 14-16 litrov na 100 km. Tejto hodnote odpovedal i objem palivovej nádrže 45 litrov. Naviac automobil spotreboval i 2-3 "deci" oleja na každých sto km.
Od roku 1933 začala Tatra Kopřivnice produkovať ďalší úspešný ľahký trojnápravový automobil, ktorý vychádzal z vyššie popisaného typu - Tatra 72. Automobil sa vyznačoval veľkou prechodnosťou terénu. Táto tatrovka absolvovala i cestu okolo sveta v rokoch 1934-193, ktorú uskutočnil dr. Jiři Bauman a jeho manželka. Zvlášť etapy vedúce po australskom kontinente dokázali jeho prednosti. V armádnych farbách sa automobil objavoval ako veliteľský, nákladný alebo svetlometný špeciál.
Armáda hrála pri vývoji tejto sedemdesiatdvojky jednoznačne hlavnú úlohu. Toto vozidlo sa stalo jedným z najvýkonnejších a najspoľahlivejších vozidiel pre špeciálne účely. Behom troch rokoch tatrovka vyprodukovala 328 obdivuhodných sedemdesiatdvojok.
Srdce automobilu tvoril podlahový, vzduchom chladený štvorválec typu Tatra 52. Zážihový motor mal rozvod OHV a dával najväčší výkon 30 koní (22 kw) pri 3000 ot/min. Dvanásťvoltové zapaľovanie nieslo spoľahlivú značku Bosch. Prípravu zapaľovacej zmesi pripravoval karburátor Zenith 30T, alebo 30U. Prínos krútiaceho momentu zabezpečovala 5-lamelová suchá spojka, 4-stupňová prevodovka s 2-stupňovou redukciou. Koncepcia podvozku bola tatrovácky klasická. Chrbticový rám s výkyvnými zadnými poloosami s obidvoma pohaňanými nápravami, odpružených poloeliptickými pružinami, tentokrát typu Cantilever a samozrejme uloženými pozdĺžne. Predná náprava bola tuhá, odpružená priečne uloženými pružinami.