Stavbu Caracallových kúpeľov zahájil Septimus Severus v roku 212 a o štyri roky neskôr ich slávnostne otvoril jeho syn Caracalla. V čase otvorenia kúpeľov bol už vraj pomätený. Bol ukrutný despota a trpel záchvatmi velikášstva. Robil plány na svetovú veľríšu ako Alexander Veľký a usiloval sa ho napodobňovať i v jeho činoch. Prejavilo sa to aj vo veľkolepej nádhere kúpeľov.

Boli považované za najkrajšie v Ríme. Rozkladali sa na ploche 130 000 m2 a mali kapacitu 1 600 ľudí, ktorí sa mohli naraz zapodievať rôznymi činnosťami.

V strede kúpeľov sa nachádzal veľký otvorený bazén pre plavcov. Vedľa neho sa týčila najvýznamnejšia budova - velikánska sieň, ktorej klenby nieslo osem mohutných pilierov. Pod šesť metrovým mramorovým stupňom dlhom asi 300 metrov boli vyhrievace pece, skladiská a pomocné priestory. Okolo hlavnej budovy kúpeľov sa rozprestieral park so záhonmi kvetín, s fontánami a sochami. Vo vonkajšom prstenci budov boli byty, obchody, čitárne, galéria, ubytovne pre armádu otrokov, ktorí udržiavali kúpele v prevádzke.

Okrem kúpania so všetkými procedúrami až po masáže, gymnastiku a zápasenie boli v Caracallových kúpeľoch aj liečebné zariadenia. V jednej sále bol horúci kúpeľ, v druhej studený, potom parný umiestnený v rotunde s kopulou, čo pripomínalo zmenšený Pantheon.