Keltská kultúra - Kelti
Kelti, alebo Galovia ako ich nazývali Rimania, určovali takmer 500 rokov chod dejín Európy – porážali Germánov, Rímanov a vytvorili civilizáciu, z ktorej žili ešte naši dedovia. Boli nositeľmi kultúry železa.
Kelti boli prvým historicky známym národom, ktorý osídlil v dobe laténskej (mladšej dobe železnej) Slovensko. Kolíska Keltov je pri prameňoch Dunaja, odkiaľ začínajú v 5. storočí pred n.l. expandovať. Expandovali na sever, juh i východ. Dobili Španielsko, dostali sa na brehy Stredozemného mora, ďalej k Lamanšskému prielivu, k Atlantickému oceánu ako i do Anglicka a Írska, kde potomkovia Keltov žijú podnes.
400 rokov pred n.l. vyplienili Itáliu /v r. 387 dobyli Rím/, keď sa im podarilo prekročiť Alpy a ďalej expandovali na Balkán. Cez strednú Európu sa Kelti dostali do Trácie, Macedónie a Grécka, kde vyplienili i delfskú veštiareň, prekročili Bospor a vyplienili Malú Áziu
3.stor. pred n.l. - Rimania zastavili prenikanie Keltov na Apeninský polostrov a začali ich tlačiť na sever a keltská expanzia sa presúva do Podunajska
2. stor. pred n.l. - ťažisko keltského osídľovania sa presúva na západ od Váhu - na výbežkoch Karpát vznikajú keltské hradiská
120 pred n.l. - do strednej Európy vpadli Germáni a začínajú vytláčať Keltov. Oblasť stredného Slovenska osídľuje keltský kmeň Kotínov a spojením s pôvodným obyvateľstvom, ktoré bolo nositeľom lužickej kultúry vytvára nový druh kultúry nazývaný púchovská kultúra
120 pred n.l. - do strednej Európy vpadli Germáni a začínajú vytláčať Keltov
191 pred n.l. je keltský kmeň Bójov porazený v severnom Taliansku a usadzuje sa prevažne v strednom Podunajsku, kde začína budovať opevnené sídliská mestského typu (oppídiá). Bójovia osídlili i územie dnešných Čiech a po nich zostal i názov Čiech - Bohémia.
1. stor. pred n.l. - Kelti sa dostávajú do trojitého tlaku Rimanov, Germánov a Dákov
58 - 51. pred n.l. - porážka Keltov Rímskou ríšou pod vedením Gaia Julisa Cézara
50 pred n.l. - expanzia Dákov do Dunajskej kotliny a porážka keltských kmeňov Kotínov a Bójov dáckym kráľom Buberistom, čo malo za následok na severozápadnom Slovensku vytvorenie keltsko - dáckeho kultúrneho horizontu, ktorý pretrval až do začiatku 1. storočia po n.l.
Kelti boli zruční remeselníci a špecialisti na vyhľadávanie a ťažbu nerastov. Pri svojich výbojoch do antického sveta preberali nové technológie a tieto zdokonaľovali (hutníctvo, kováčstvo, sklárstvo, zbrojárstvo, zlatníctvo, šperkárstvo). Remeslá doviedli do takej dokonalosti, že sa ďalšie takmer dve tisícročia nemenili. Ovládali zváranie, kalenie, tepanie, nitovanie, pilovanie, odlievanie, zváranie a používali hrnčiarsky kruh. Kelti používali peniaze a razili vlastné mince, čo je znakom rozvinutého obchodu. Popredné miesto v rámci Slovenska patrilo bratislavskému oppidiu s vlastnou mincovňou /razby s názývami BIATEC, NONNOSS a pod./
