referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Život starovekých Grékov
Dátum pridania: 31.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sex
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 644
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 

Starí Gréci patria medzi najtvorivejšie národy v dejinách ľudstva. V mestkych štátoch priam umelecky rozvinuli politiku, ich obyvatelia sa zúčastnovali navláde. Dali svetu prvých historikov a učencov. Boli skvelí remeselníci a poeti. Gréci vynašli aj divadlo. Grékov, skrátka, považujeme za zakladateľov moderného života. Grécka civilizácia dosiahla vrchol pred 2 500 rokni. V tom čase boli najmocnejším gréckym mestom Atény, na území ktorých postavili slávne stavby ako Partenón.

Prvý grécky štát na pevnine vytvorili Mykénčania. V južnom Grécku panovali v období 1600 - 1200 pr.kr. Najvýznamnejším mestom boli Mykény. Bojovní Mykénčania sa z opevnených miest vydávali do Stredomoria, kde hľadali meď, cín a zlato. Ich civilizácia upadla okolo roku 1200 pr.kr. Vývoj nových gréckych dejín poznáme z Homerových diel Iliana a Odysea. Palác v Pyle: Homer spomínal veľké sídlo mykénskeho kráľa Nestora z Pylu. Palác spálili dobyvatelia okolo roku 1200 pr.kr. no archelógovia no odkryli.

Po zániku mykénskej kultúry sa Gréci rozptýlili do oblasti Egejskeho mora. V 9. storočí pr.kr. osídlili aj územie dnešného južného Turecka a Cyprus. Grécky obchodníci začali v tom čase obchodovať s bohatými východnými civilizáciami. Okolo roku 750 pr.kr. zamierili na južné pobrežie Itálie, kde hľadali železnú rudu, neskôr tam budovali nové osady. V 6. storočí pr.kr. sa grécke osady nachádzali po celom Stredomorí a pozdľž pobrežia Čierneho mora. Gréci sa stretavali na týchto územiach s inými osadníkmi - s Keltmi a Etruskami v Itálií a divími Skýtmi na čiernomorskom pobreží .Novozaložené osady mali vlastnú správu správu. V Egypte vybudovali obchodné stredisko Naukratis. Odtiaľ vyvážali obilie a dovážali napríklad stiebro a olivový olej.

Grécko nie je bohatá poľnohospodárska krajina. Je priveľmi hornaté a počas horúceho leta málo prší. Poľnohospdárstvo sa rozvíjalo iba v nížinách a na terasových kopcoch. Pestovali sa najmä jačmeň, lebo si vyžadoval menej vlahy ako pšenice. Darilo sa aj olivovníkom a viniču, Gréci obchodovali s olivovým olejom a vínom a dovážali obilie. Na suchých vrchoch pásli ovce a kozy. Rolníci obrábali malé políčka. Po smrti majiteľa sa pôda delila medzi jeho synov. Polia sa neustále zmenšovali, až napokon nemohli uživiť majiteľov. Museli si hľadať nový domov za morom. Grécko neoplývalo ani rudami, malo len železo. Z neho sa vyrábalo poľnohospodárske náradie a zbrane.

Gréci stavali mestá od 8. st. pr.kr. Často ich budovali na bradle, aby sa ľahko bránili proti nepriateľom. Boli pyšní na svoje mestá s mnohými krásnymi budovami.

Jedným z najväčších aténskych výdobytkov bola účasť na riadení štátu. Tento systém vlády nazývame demokracia - vláda ľudu. V skutočnosti boli právoplatnými občanmi len muži nad dvadsať rokov, ktorí mohli hlasovať. Ženy, deti, cudzinci a veľký počet mestkých otrokov nemali hlasovacie právo. Občania volili každoročne do funkcií asi 700 ľúdí, od veliteľov vojska, pokladníkov, väzenských dozorcov až po stražcov poriadku na uliciciach. Kandidovať mohli len muži nad tridsať rokov. Všetkých, okrem vojenských veliteľov, určovali na ročné obdobie žrebom. Spomedzi občanov vyberali aj porotcov, ktorí rozhodovali o vine alebo nevine občana.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.