Napriek tomu však v tomto období pochopili veľký význam práva a nevyhnutnosť uviesť ho do súladu so skutočnými potrebami doby. Hlboko premysleli a formulovali princíp spravodlivosti a princíp poctivosti. Okolo roku 284 sa ríša nachádzala v dezolátnom stave. Rozvrátená bola predovšetkým jej hospodárska základňa. Poľnohospodárstvo sa dostalo na samé dno úpadku. Chýbali pracovné sily. Mestá boli vyplienené alebo ožobráčené, remeslo živorilo, obchod sa zastavil. Štátna pokladnica dunela prázdnotou. Vojsko bolo zdemoralizované. Napriek krutým prenasledovaniam kresťanstva sa po vyhlásení tzv. Milánskeho ediktu cisára Constantina roku 313 stáva kresťanstvo rovnoprávnym s tradičným rímskym náboženstvom a Rím sa stáva centrom kresťanskej európskej kultúry.
Roku 330 preniesol cisár Constantinus hlavné mesto ríše z Ríma do Byzantia, ktoré nazval po sebe Konstantinopolis, čo malo za následok úpadok politického systému v Ríme. Zatiaľ, čo sa v rímskej ríši upevňovalo kresťanstvo, vnútorná kríza ju rozhlodávala v samých základoch. Úpadok rímskeho štátu a konečný pád mal celý rad príčin, ktoré tvorili dialektickú jednotu, navzájom sa ovplyvňovali a podmieňovali, zosilňovali a niekedy aj rušili. S rozpadom rímskej ríše na začiatku stredoveku došlo k veľkému úpadku vzdelanosti. Politický i sociálny život ľudí sa vtedy obmedzoval na úzke uzavreté kruhy obvodov miest a panstiev, ku ktorým patrili. Až v XII. a v XIII. storočí je možno za novú etapu organizovania spravodajskej služby a listovej dopravy pokladať inštitúciu poslov, ktorí sprostredkovali písomný styk medzi kláštormi, univerzitami a cirkevnými hodnostármi. Rozsiahle zariadenie dopravy listov poslami pre potreby obchodu a mestskej vrchnosti sa objavuje postupne až v XIV. a v XV. storočí. Bolo to spravodajstvo založené na základe rovnoprávnosti a dobrovoľnosti miest. Obstarávali ho mestskí poslovia, ktorí udržiavali pravidelné spojenie. Koncom XV. storočia existovala podobná listová výmena správ ako bežný zjav i medzi osobami vyššieho postavenia. Tieto správy sa sústavne zbierali vo veľkých obchodných a tržných mestách, križovatkách, sídlach univerzít, odkiaľ sa zasa zredigované rozosielali vo forme listov na všetky strany. Boli určené hlavne pre kniežatá, štátnikov a mestské rady, pre univerzitných profesorov a iných verejných činiteľov na školách a v cirkvi i pre veľkoobchodníkov. Benátky boli mestom, v ktorom sa pravidelné zbieranie a rozosielanie správ vyvinulo v samostatné povolanie. Už v XV.