Autori prvých letákových tlačí sa snažili navonok dávať informácie bez vlastných komentárov. Išlo pravda len o fingovanú objektivitu, lebo už výberom správ, štylistickou úpravou a hodnotením sa stavali do služieb niektorej spoločenskej triedy s istou politickou tendenciou. V období tureckého nebezpečenstva a hlavne v časoch bojov protestantizmu s katolicizmom, prichádza aj v Uhorsku v letákových novinách do popredia pamflet, ako účinná bojová forma ideologického ovplyvňovania verejnosti. Správy o uhorských udalostiach sa objavovali na letákových tlačiach vydávaných v Rakúsku, Poľsku, Nemecku a inde. Vychádzali väčšinou v latinskej a v nemeckej reči. Istou náhradou za novinové správy boli u nás historické piesne zo XVI. a XVII. storočia.
Najviac letákov o pomeroch v Uhorsku vychádzalo z dobre vybavených kníhtlačiarní cisárskej Viedne, stojacich pod štátnou cenzúrou. Cisár Rudolf II. roku 1584 nariadil zatvoriť všetky tlačiarne pracujúce bez kráľovského povolenia, to značí všetky tlačiarne v Uhorsku s výnimkou trnavskej jezuitskej tlačiarne, aby tak zamedzil šírenie letákových tlačí útočiacich na panovnícky dvor a na cisársky režim. Postupne sa štátna vrchnosť zmocňovala cenzúry.
Jedným z prostriedkov mocenskej politiky štátu na vykonávanie dozoru nad tlačou bolo zavedenie povolenia (koncesie) pre otvorenie a prácu tlačiarne, neskôr aj pre predaj kníh a novín. K tomu sa pripojil dozor nad kolportážou tlače.
Až na konci XVI. storočia boli vydané letákové noviny v Monyorókéréku v Maďarsku. Ich autorom a vydavateľom bol kočovný tlačiar Hans Mannel (Mannlius), ktorý v roku 1593 vydal letákové noviny pod názvom Newe Zeitung und Wundergeschiecht.
Hneď nasledujúceho roku /1594/ vytlačil jeden z prvých kočovných tlačiarov na Slovensku Ján Valo najstaršie známe letákové noviny Zwo Wahrhaftige Newezeitung (Dve skutočné noviny). Od začiatku 17. storočia vychádzalo aj zo slovenských tlačiarní veľa novinových letákov, letákových novín a pamfletov, pravda nie v slovenčine, ale v latinčine, nemčine a maďarčine. Roku 1619 bol v košickej tlačiarni vytlačený pamflet Querela Hungariae - Magyarországh Panasza (Žaloby uhorskej krajiny), od Petra Alvincziho. Na tento leták polemicky reagoval arcibiskup Peter Pazmány pamfletom Falsae originis mottum Hungariorum succincta Referatio Anni Christi 1619 vydaných v Bratislave. V období protihabsburských stavovských bojov v Uhorsku vyšlo v Uhorsku veľa letákov, pamfletov a letákových novín proti habsburgovcom a cisárskej Viedni.