Cesta na hranice s Byzanciou prebehla bez problémov, ale na hraniciach križiaci vylúpili maďarské pohraničné mesto a zaútočili aj na Byzantský Niš, ale tu boli rozprášení byzantskými oddielmi. Potom ako sa znova sformovali a tiahli ďalej do Konštantinopola. Avšak táto výprava prostého ľudu sa skončila za Konštantínopolom, kde bola rozprášená Tureckým vojskom. Zachránil sa len Peter Pustovník a veľmi málo ďalších. Naozajstné rytierske križiacke výpravy však viedli až :

Hugo z Vermandois : Hugo so svojou malou armádou rytierov vyrazil do Bari, odkiaľ chcel preplávať do Konštantinopola. Keď vojsko dorazilo do Bari, najpríhodnejšia doba na plavbu už skončila. Hugo však nemohol čakať, a tak sa nalodil. Na ceste križiakov zastihla búrka, niekoľko lodí sa potopilo a Hugo stroskotal neďaleko Drača, kde ho našli muži vyslaní miestnym guvernérom, ktorí ho s jeho družinou odprevadili do Konštantinopola, kde sa mu dostalo náležitého privítania. . Godefroi z Bouillonu : Od nemeckého cisára získal dolnolotrinské vojvodstvo, ale bol natoľko spätý s clunyjským hnutím, že ho cisár podozrieval zo spojenia s Urbanom. Zdá sa, že práve neistota pred budúcnosťou rozhodli o jeho účasti na výprave... Preslávil sa skôr dôkladnosťou a zbožnosťou než vojensk0ým talentom, ale bol medzi križiakmi obľúbený

Bohemund z Tarentu:v tom čase už do Konštantinopola prichádzalo nové vojsko. Po kľudnej ceste z Apúlie dorazilo menšie, ale výborne vyzbrojené a vycvičené vojsko Normanov pod vedením Bohemunda z Tarentu. Bohemund bol syn Roberta Guiscarda, ktorý si v južnej Itálii vybojoval vojvodstvo a spolu s Bohemundom plienil byzantské územie. Anna Komnena opísala tohoto muža takto: "Tento muž vyžaroval zvláštne kúzlo, a predsa na ňom bolo niečo desivého .. bol vychytralý a podozrievavý. Náladový a trudnomyseľný, opustil svoju vlasť, kde mu nepatril ani kúsok pôdy, aby sa podľa vlastných slov poklonil Božiemu hrobu. V skutočnosti chcel ísť v stopách svojho otca, pokiaľ by sa mu to podarilo, chcel získať na Východe trón. Všetci títo križiacki vodcovia museli zložiť lennú prísahu Byzantskému cisárovy Alexiovi. Čo znamenalo ,že všetky oslobodené územia Byzantskej ríše vrátia späť. Za Konštantinopolom:

Po odchode z Konštantinopolu križiaci dobyli mesto Nikai. Keď odtiaľ odchádzali ,prekvapila ich Turecká armáda ktorá používala luky. Avšak križaci boli proti šípom dobre chránení vďaka brneniam. Postupne sformovali šík a dokázali odohnať tureckú armádu, ktorá sa rozpŕchla. Križiaci ju nemali šancu dobehnúť ,lebo ani zďaleka nemali také rýchĺe kone. Antiochia: Po dlhom obliehaní mesta križiakom začali dochádzať potraviny a sily.