.

Jeruzalem: Vďaka to ,že časť veliteľov zostala na obsadeních územiach
Križiacke vojsko malo už iba okolo 12 000 mužov a velitelia sa obávali útoku na tak dobre opevnené mesto, keďže nemali žiadne obliehacie stroje. Napriek tomu na radu mnícha z Olivetskej hory 13. júla napadli križiaci mesto, no boli odrazení. Bezvýchodiskovú situáciu zmenil až príchod janovských a anglických lodí, ktoré doviezli potraviny, drevo a remeselníkov na stavbu obliehacích veží a rebríkov. Križiaci postavali dve veže. Jednu mal pod kontrolou Godefroi, jednu Raimond. Mesto bolo príliš rozsiahle a križiaci ho nemohli úplne obkľúčiť. Na severnej strane bolo vojsko z Normandie a Flandier. Na severovýchode útočil Godefroi , juhozápad obliehali Provensálci s Raimondom. Tankred .. sa postavil na sever od Raimonda. Predtým, ako sa veže dali posunúť k mestu, bolo treba zasypať priekopy okolo hradieb. Toto sa podarilo 13. augusta a v noci 14. sa Raimond pokúsil o útok ale bol nútený ustúpiť. Útok pokračoval na druhý deň. Tentoraz Godefroi okolo poludnia dostal vežu až k hradbám a padacím mostom spojil hradby s vežou. Dvaja flámski rytieri prebehli po moste a za nimi nasledoval Godefroi s hŕstkou vybraných mužov.Keď rytieri obsadili časť hradieb, zdola o ne ostatní opreli rebríky, vyšplhali sa hore, aby pomohli Godefroiovi. Obrana bola zlomená a Jeruzalem bol pre moslimov stratený. Dôsledky: Prvá križiacka výprava bola pre západnú Európu relatívne úspešná. Avšak očakávanie zlepšenia vsťahov z Byzancio neprinieslo výsledky, pretože keď po Antiochie križiaci prestali komunikovať z Alexiosom a porušili v Antiochii (Bohemund ) a v Eddese (Balduin) porušili Lennú prísahu. Splnili však to, čo sa od nich očakávalo. Oslobodili boží hrob a získali nové územia. Avšak tieto územia sa boli obkľúčené Fátimovcami , Byzanciou a Turcami a to im nedáva veľkú šancu na úspech.