Ako to začalo?

V roku 1078 vtrhli do mesta Jeruzalem seldžutskí Turci, ktorí pobili posádku doterajších pánov mesta ( Fátimovcov) a tým dobyli toto mesto .Turci dobyli územie, ktoré susedí z Byzantskou ríšou a začali tlačiť na hranice Byzancie. Byzancia preto požiadala o pomoc pápeža, ktorý na ich prekvapenie pomoc prisľúbil. Prvá zmienka o križiackych výpravách padla na koncile v Clermonte. Prvých desať dní sa rokovalo o cirkevných otázkach a 27. ohlásil pápež verejné jednanie. Zhromaždený dav sa nevmestil do katedrály, a preto postavili pápežovi pódium na poli mimo mesta. Tu pápež predniesol reč, ktorá fakticky odštartovala krížové výpravy. Obsah Urbanovej reči sa zachoval v štyroch variantoch, ale ani jedna nie je autentická. V troch prípadoch ju spísali kronikári, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou túto reč počuli. Všetky verzie sa zhodujú v reprodukcii základných častí prejavu. Na úvod líčil pápež utrpenie východných kresťanov a násilnosti "neveriacich", potom sľúbil odmenu účastníkom výpravy hlavne v podobe odpustenia hriechov. Jednotlivé verzie prejavu sa nezhodujú v tom, či pápež priamo nasmeroval výpravy priamo na Jeruzalem - takáto zmienka je len v jednej verzii. Pápež bol nadaný rečník a po jeho výzve, ako ju zachytil Fulcher z Chartres „Ja, alebo skôr náš Pán, vás ako svojich poslov zaprisaháva všade šíriť toto posolstvo a presvedčiť všetkých ľudí .. aby rýchlo prispeli na pomoc kresťanom (Byzantíncom) a zničili tú prekliatu rasu
(Turkov) v krajine našich priateľov .. Kristus to žiada" začali ľudia nadšene kričať:"Boh to chce!". Kto? :

Prvý sa do výpravy prihlásil biskup Adhémar z Le Puy ,ktorý sa stal pápežovým zástupcom v prvej križiackej výprave. Ďalej sa prihlásil aj Raimond z Toulous. Okamžite po skončení koncilu začal pápež cestu po Francúzku a všade vyzýval k účasti na výprave. Najrýchlejšia odpoveď ale neprišla od šľachticov, na ktorých s pápež predovšetkým obracal, ale od prostého dedinského a mestského ľudu. Títo ľudia podľahli kázaniu charizmatického mnícha Petra Pustovníka a húfne sa pripájali k jeho oddielom. Prví sa na cestu vydal húf pod vedením rytiera Gautiera Sans-Avoira (Bezzemka). Prešli cez Maďarsko, a okrem niekoľkých prípadov rabovania v Byzancii sa bez väčších problémov dostali do Konštantinopola. Zakrátko sa za nimi vydal hlavný oddiel pod Petrovým vedením.