Terorizmus využíva rôzne formy násilia na uskutočnenie politických cieľov štátu či rôznych skupín. Vytvára sa medzinárodná sieť teroristických organizácií. Terorizmus sa zrodil v období Veľkej francúzskej revolúcie a nielenže sa dodnes vyskytuje, násilie naberá na svojej intenzite. V prípade teroristického násilia sa využívajú vraždy, hrozby, či zastrašenia v súlade s cieľmi teroristov. Terorizmus je v súčasnej dobe javom naozaj rozšíreným, rozlišujeme jeho viaceré formy, typy, príčiny. Mnoho radikálnych skupín sa môže stať teroristickými, stačí možno len malý podnet. Preto je terorizmus naozaj veľkým aktuálnym nebezpečenstvom.

Podstata terorizmu

Gro tohto fenoménu nespočíva v sile, ale v násilí, pričom motívy sú na druhom alebo treťom mieste. Mnohí nie sú schopní pochopiť násilie ako trvalú podstatu človeka, a preto hľadajú motív na prvom mieste.

Prvý pokus o definíciu terorizmu bol z iniciatívy Spoločnosti národov v roku 1937. Dodnes sa však používajú odlišné definície terorizmu. A.P. Schmid a A. I. Youngman uviedli vo svojej knihe 109 definícií terorizmu. Samson (2003) uvádza nasledovné kritériá definícií v poradí ich šatistického výskytu: násilie a sila (objavili sa v 85% definícií), politika, t.j. politický element (65%), strach a dôraz na zastrašenie hrôzou (51%), hrozba (47%), psychologický efekt a anticipovaná reakcia obetí (41,5%), rozdiel medzi cieľom a obeťou (37,5%), úmyselne a systematicky plánovaná akcia (32%), metódy, stratégia a taktika(30,5%).

V spoločnosti sa zvykne zamieňať pojem terorizmus a teror. Kým terorizmus chce vyprovokovať zmenu, teror je násilná odveta. „Teror je však systematické používanie násilia zhora ( často zo strany štátu) za pomoci štátnych alebo štátu blízkych orgánov, ktoré chcú udržať status quo (označujú ho spravidla ako „poriadok“). Naproti tomu terorizmus je boj proti poriadku, pričom zďaleka nemusí ísť o boj proti teroru organizovanému štátom (prípad USA, Izraela, krajín západnej Európy). V týcho prípadoch ide napríklad o boj proti stabilnému a demokratickému štátu, ktorý je nepriateľský tým, že jeho obyvatelia sa s úsilím svojho štátu stotožnili“ (Samson, 2003, s. 11).

„Neschopnosť zmeniť systém regulárnymi prostriedkami a so súhlasom väčšiny privádza menšinu k terorizmu proti väčšine:jednak proti politickým predstaviteľom, jednak proti radovým príslušníkom väčšiny, ktorí sa previnili tým, že odmietli pravdu menšiny“ (Samson, 2003, s. 11). V nedemokratických, autoritatívnych a totalitných štátoch je pri moci menšina, ktorá ovláda väčšinu prostredníctvom teroristických metód (pomocou štátom organizovaného teroru).

Terorizmus môže náhodne udierať na svoje ciele, čím spôsobuje neistotu protivníkov aj previnilcov- čiže vinných, lebo nesúhlasia. Väčšina, ktorá neúhlasí s teroristami, je vystavená príležitostnému, náhodnému teroru a tým neistote a strachu.

Terorista si sám určuje čas, miesto aj spôsob útoku na svoju obeť alebo skupinu. Jeho útok je deštruktívny, nemilosrdný; terorista pohŕda hodnotami a morálkou.

Neexistuje univerzálna definícia terorizmu. Popri terorizme existruje aj „medzinárodný terorizmus“, ktorý zahŕňa občanov viac než jednej krajiny. SCS (1997, s.904)definuje terorizmus ako „ metódu používania teroru, hrôzovládu, krutovládu“. Teror uvádza ako „hrubé násilie, fyzické aj psychické, uplatňované obyčajne proti politickému odporcovi, hrozba násilím, zastrašovanie, hrôzovláda“.

Samson uvádza tieto definície terorizmu ( 2003, s.19-20):

„Terorizmus je nezákonné použitie sily alebo násilia proti osobám alebo majetku s cieľom zastrašiť alebo prinútiť k ústupkom vládu, civilné obyvateľstvo alebo jeho časť pri sledovaní politických alebo sociálnych cieľov“ (FBI).

„Terorizmus je nezákonné použitie hrozby alebo násilia proti osobám alebo majetku pri sledovaní politických alebo sociálnych cieľov. Spravidla sa používa na zastrašenie alebo na donútenie k ústupkom voči vláde, jednotlivcom alebo skupinám, reps. na to, aby zmenili svoje správanie alebo politiku“ (pracovná skupina viceprezidenta G.W. Busha, 1986).

„Terorizmus predstavuje nezákonné použitie sily proti nevinným obetiam s cieľom dosiahnuť politickú zmenu“ (Walter Lacquer).

„Terorizmus je premyslená, úmyselná, systematická vražda, mrzačenie alebo ohrozovanie nevinných ľudí s cieľom zastrašiť a vzbudiť strach a dosiahnuť tak politickú či taktickú výhodu zvyčajne tak, aby bolo možné ovplyvniť verejnosť“ (James M. Poland).

Žiadna z definícií nie je schopná všeobecne vysvetliť problém terorizmu, pretože teroristické organizácie sa odlišujú od seba v sledovaní cieľa.

Typológia terorizmu

Prevládajúcim je terorizmus ideologický, ktorý sa najčastejšie definuje ako nacionalistický (bojujúci za práva vlastného národa), ako politický (bojuje zväčša buď za pravicu alebo za ľavicu) či ako náboženský (bojujúci za pravú vieru) (Samson, 2003). Existuje veľa typológií terorizmu, avšak takmer vždy dominuje ideologická zložka. V typológii terorizmu sa zachováva táto triáda delenia (Samson, 2003): politický terorizmus; kriminálny terorizmus; patologický terorizmus