V Škótsku tieto kade nazývajú washbacks a bývajú vyrobené z dreva oregonskej borovice, modrínu alebo v poslednej dobe z nerezovej ocele. Najmenšie sú v pálenici Edradour (10hl) a najväčšie v pálenici Tamnavulin (cez 700 hl). Napriek tomu, že nerezové kade sa lepšie čistia, panuje, hlavne u staršej generácie presvedčenie, že kvasením v drevených kadiach vznikne kvalitnejšia whisky.

DESTILÁCIA

Ľudovo povedané, účelom destilácie je z pôvodnej suroviny s nízkym obsahom alkoholu vyrobiť tekutinu s vyšším obsahom alkoholu a to pomocou postupného odparovania vody. Celý proces destilácie je založený na jednoduchom fakte, že alkohol má nižší bod varu ako voda. Odparí sa teda skôr a pri postupnom zahrievaní sú prvé pary prevažne alkoholové. Ich ochladením sa zrážajú a menia sa opäť na kvapalinu. Spôsob destilácie sladovej a obilnej whisky sa značne líši. Destilácia sladovej whisky prebieha v kotlíkovom destilačnom prístroji, tiež nazvanom periodická destilačná sústava. Do roku 1990 sa pri výrobe sladovej whisky používali taktiež kotly Lomond still. Destilácia obilnej whisky prebieha v kolonovom destilačnom prístroji, tiež nazývanom kolona, či kontinuálny kotol.

Destilácia sladovej whisky prebieha v nablýskaných medených kotloch. Kotly bývali v minulosti vždy medené, ale dnes je možné sa vo veľkých páleniciach stretnúť i s použitím častí z nerezovej ocele, pretože je oproti medi podstatne ľahko zalkoholizovanou zmesou vzniknutou kvasením sa naplní kotol a je zahrievaný. Alkohol sa postupne zo zmesi vyparuje. Výpary sa následne v kondenzátore kondenzujú a stekajú do zbernej nádoby. Kondenzátor má tvar točenej medenej trúbky pripomínajúcej červa, avšak bežne ho nieje vidieť, pretože je schovaný v mieste, kadiaľ prúdi studená voda, aby bol stále ochladzovaný. Výsledkom prvej destilácie je tekutina so silou 20 – 25 % alkoholu.

Táto tekutina podstupuje druhú destiláciu, ktorej úlohou je zbaviť túto tekutinu ďalších nežiadúcich prímesí a zvýšiť množstvo alkoholu. Výsledkom druhej destilácie je whisky s obsahom alkoholu okolo 70%. V páleniciach je možné sa stretnúť s dvoma typmi kotlov a to s kotlami pre prvú a pre druhú destiláciu. Výsledná whisky z druhej destilácie sa stáča do sudov na zrenie. Nemôžme však použiť všetku whisky, ktorá je výsledkom záverečnej destilácie. Použiteľná je len prostredná výsledná časť.

Prvá časť (predkvap) a tretia by whisky znehodnotila. Predkvap má nízky obsah alkoholu a vysoký obsah nečistôt. Dokvap má vysoký obsah alkoholu ale aj vysoký obsah nečistôt. Oba sa zachytávajú, primiešavajú do zmesi určenej na destiláciu a znovu sa destilujú. Najväčším nebezpečenstvom je dokvap, pretože pokial by niekto chcel získať z destilácie čo najväčšie množstvo whisky, hrozí, že zle odhadne koniec a na zrenie sa dostane i dokvap a výsledná whisky bude znehodnotená. V minulosti sa pre zistenie sily výsledného alkoholu používal strelný prach. Trochu whisky sa zmiešalo s malým množstvom strelného prachu a zmes sa zapálila. Pokiaľ zmes nehorela, bola príliš slabá, ak explodovala, bola príliš silná. Správna zmes by mala horieť rovnomerne. Pre kvalitu a množstvo získaného destilátu je dôležitý sklon ramena pri kotle.