Čím vyššie smeruje ku kondenzátoru, tým viac alkoholu sa vracia späť do kotla a znovu je destilované. Výsledkom potom býva ľahšia a menej komplexná liehovina. Druhým dôležitým faktorom ovplyvňujúcim výsledný produkt je meď použitá na výrobu destilačného kotlu. Hovorí sa, že čím viac sa liehovina dostane do kontaktu s meďou, tým je výsledný produkt chuťovo bohatší a ťažší. Meď sa postupne rozpúšťa a kotol sa tak opotrebuváva. Najviac v hornej časti, v oblastiach kondenzátoru a v ramenách, v miestach kde horúca para prichádza najviac do kontaktu so stenami kotla. Na ohrev kotlov pri destilácii sa dnes používa prevažne horúca para vedená v trúbkach pod a okolo dna kotla. Niektoré pálenice stále používajú priame vytápanie uhlím. Súčasne je treba pri zahrievaní zabrániť spaľovaniu ťažkých rozpustných látok, ktoré sa hromadia na dne kotla. Túto činnosť museli kedysi zamestnanci vykonávať ručne, ale dnes je nahradená automatickými miešadlami.

Kotly v páleniciach sú rôznych tvarov a veľkostí a aj tieto rozdiely sa podieľajú na rozdielnosti rôznych whisky z rôznych páleníc. Mladá whisky sa zbiera v zberných nádržiach. V zberných miestach je vidieť whisky vytekajúcu z kotla a tu sa tiež od seba oddeľujú jednotlivé časti: predkvap, stredná časť a dokvap. Tu sa tiež meria obsah alkoholu v pretekajúcej tekutine. Toto zariadenie sa nazýva “alkoholový trezor”. Destilácia obilnej whisky prebieha v kolonových destilačných prístrojoch, ktorý vyzerajú stroho oproti kotlom určeným na destiláciu sladovej whisky. Vznik kolonového prístroja vyvolal dopyt po výkonnejšej a lacnejšej výrobe whisky. Výhodou tohto kotla je jeho veľká efektivita. Naviac môže fungovať v nepretržitej prevádzke, na rozdiel od periodickej destilačnej sústavy, ktorú je potrebné po každom cykle čistiť a znovu plniť. Valcová podoba týchto kolonových destilačných prístrojov dosahuje výšku 2 – 3 metre.

Fungujú na inom princípe ako kotlíkové destilačné prístroje. Rovnako ako pri kotlíkovom destilačnom prístroji sa však aj tu využíva para, avšak iným spôsobom. Prichádza totiž priamo do styku s alkoholom. Zápara sa v prístroji preženie radou perforovaných medených plátov, po ceste sa v protismere stretáva s prúdom pary, ktorá zo zápary pred vstupom do kondenzátoru odvádza alkohol. Destilácia sa robí prevažne dvakrát.

SUDY A ZRENIE

Najväčšia premena whisky sa odohráva v sudoch pre zrení. Tu sa z alkoholu, ktorý vytiekol z destilačnej sústavy stáva whisky, taká ako ju poznáme. Do prelomu 19. a 20. storočia sa sladová whisky pila viacmenej mladá, neuležaná. V pálenici sa stáčala do sudov a predávala sa obchodníkom, ktorí ju podľa potreby stáčali do fliaš. Nebol tam zaistený potrebný vek, vyzretosť a kvalita whisky. Kvalita tak pri tomto nápoji veľmi kolísala. Okolo roku 1915 bol zriadený vládny úrad, ktorý dohliadal na produkciu whisky a ktorý stanovil, že pravá whisky musí zrieť v sudoch najmenej tri roky.

Liehovary tak boli nútené začať používať kvalitnejšie sudy pretože tie doterajšie, v ktorých sa predtým prechovávali solené ryby by ngatívne ovplyvnili výslednú chuť whisky. Škótske pálenice začali vyhľadávať sudy vyrobené zo španielskeho, francúzskeho alebo amerického dubu ( ich drevo nie je príliš pórovité), ktoré predtým slúžili na dopravu španielskeho sherry či portského, alebo Kentucky bourbonu. V tej dobe sa dali zohnať za nízku cenu a to hlavne preto, že pre majiteľov španielskych skladov bolo lacnejšie predať ich v mieste vykládky, ako ich prepravovať späť prázdne.