Zvláštnosti podnebia: Nevyskytujú sa tu žiadne neobvyklé javy podnebia, snáď okrem teplotnej inverzie.
Vodstvo (povodie): Riečna sústava Oravskej Poruby patrí do úmoria Čierneho mora. Riečnu os vytvára rieka Orava s ľavostrannými prítokmi. Významné toky (okrem Oravy) sú: Bajčiho jarok tečúci cez Gecel, Mlynský potok s prítokmi a potok Trsteník. Tieto toky sa zaraďujú do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým režimom odtoku, kedysi najvyššie prietoky dosahujú rieky prevažne v apríli, najnižšie v januári. Prehľad základných charakteristík väčších vodných tokov v katastrálnom úseku Oravskej Poruby udáva nasledovná tabuľka:
Rieka: Cez územie Oravskej Poruby preteká rieka Orava. V katastrálnom úseku Oravskej Poruby sa nenachádzajú žiadne jazerá, vodné nádrže ani minerálne vody.
Pramene: Nachádza sa tu 6 rezervárov vody, ktoré napájajú pitnou vodou obyvateľov Oravskej Poruby, pričom časť diel zásobuje vodovod z Dolného Kubína.
Prevažujúce pôdne druhy: Z pôdnych druhov v predmetnom území majú prevahu bezskeletnaté hlinité, na štrkových nánosoch Veličianskej kotliny piesočnato-hlinité a na západnom a východnom okraji katastra až ílovito-hlinité pôdy.

Prevažujúce pôdne typy: V doline rieky Oravy má prevahu skupina nivných pôd, na štrkových nánosoch a náplavových kuželoch Veličianskej kotliny sú rozšírené ilimerizované pôdy oglejené až pseudogleje. V centrálnej časti katastra sú to väčšinou hnedé pôdy oglejené, lokálne gleje až rašelinné pôdy na rašeliniskách (pramenná oblasť Trsteníka), prípadne sa tu na lokalitách so zásaditejšou pôdnou reakciou môžu pomiestne vyskytovať i hnedé pôdy nasýtené. Do východnej časti katastra zasahuje z oblasti Chočských vrchov zóna ďalšieho pôdneho typu – zóna rendzín.
Využitie pôd: Pôdy sa využívajú prevažne na poľnohospodárske účely.
Rastlinstvo (rastlinný stupeň): Z fytogeografického hľadiska začleňujeme rastlinstvo okolia obce Oravská Poruba do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) do obvodu západobeskytskej flóry (Beschidicum occidentale) a okresu Západné Beskydy.
Prevažujúci porast: Na kosných lúkach dominujú druhy ako rezačka laločnatá, lipnica lúčna, kostrava červená, psiarka lúčna, timotejka lúčna, tomka voňavá, hrebienka obyčajná, iskerník prudký, ľadenec rožkatý, šalvia lúčna, ďatelina lúčna, králik biely, zvonček konáristý, skorocel kopijovitý, chrastavec roľný.

Na miestach spásaných dobytkom, prípadne na košarovaných miestach, počet lúčnych druhov ubúda a postupne prevládajú druhy ako štiav kyslý, skorocel väčší, ďatelina plazivá, pichliač roľný, alchemilka obyčajná a nevädza frygická. V jarnom období je najvýraznejšie zastúpená prvosienka vyššia a púpava lekárska, v jeseni jesienka obyčajná. Z nelesnej vegetácie nachádzame na zamokrených miestach zvyšky mokradných spoločenstiev rastlín, reprezentované druhmi ostríc (napr. ostrica metlinatá, ostrica žltá) a sitinami (napr. sitina rozložitá), so zastúpením druhov ako túžobník brestový, praslička močiarna, pichliač potočný, mäta dlholistá a konopáč obyčajný. Sporadicky sa vyskytuje pálka širokolistá a v skupinách rastúca trsť obyčajná. V okopaninách, na okrajoch obilných lánov, prípadne okolo poľných ciest sa rozšírili druhy ako kostihoj lekársky, horčica roľná, reďkev ohnica, mak vlčí, nátržník husí, pakost lúčny, kapsička pastierska, palina obyčajná, kozia noha hostcová, drchnička roľná, čakanka obyčajná a podobne.

Zalesnené vrcholové časti Vrchov a Pečkova, kde má prevažné zastúpenie smrek obyčajný, vytvárajú priestor pre výskyt lesných druhov rastlín. V prízemnej vrstve nachádzame pľúcnik lekársky, vreternicu hájnu, kopitník európsky, kysličku obyčajnú, kostihoj hľuznatý, bažanku trvácu, žindavu európsku, jarmanku väčšiu, čistec lesný, krtičník hľuznatý, jastrabník lesný, starček hájny, chlpaňu lesnú, medničku ovisnutú, cesnačku lekársku, udatník lesný, jahodu obyčajnú, trebuľku lesnú, tôňovku dvojlistú,