Nový Zéland (angl. New Zealand, maor. Aotearoa) je ostrovný štát v Austrálii a Oceánii. Je tvorený dvoma hlavnými a mnohými malými ostrovmi v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Nový Zéland je známy pre jeho izoláciu, od Austrálie na severozápade je oddelený asi 2000 km širokým Tasmanovým morom. Najbližší susedia severne sú Nová Kaledónia, Fidži a Tonga. Väčšinu populácie tvoria pôvodný Európania (tzv. Pākehā) a najväčšou menšinou sú pôvodní obyvatelia – Maoriovia. Predovšetkým v mestách predstavujú tiež aj ne-Maorijskí Polynézinčania a Ázijčania podstatnú menšinu.

Oficiálnou kráľovnou Nového Zélandu je Alžbeta II., ktorá je reprezentovaná nepolitickým generálnym guvernérom; aj keď kráľovná nemá žiadny skutočný politický vplyv. Politickú moc má premiér, ktorý predsedá demokraticky zvolenej vláde v parlamente Nového Zélandu. Novozélandské kráľovstvo zahŕňa aj Cookove ostrovy a Niue, ktoré sú úplne autonómne; Tokelau, ktoré sa snaží o autonómiu a územia na Antarktíde, ktoré si nárokuje Nový Zéland.

Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. North Island a South Island; maor. Te-Ika-a-Maui a Te Wai Pounamu) a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km², čo je o trochu menej ako má Japonsko a o trochu viac ako má Spojené kráľovstvo. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, severo-východnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta.

Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 metrov) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom televíznych programov a filmov, vrátane trilógie Pán prsteňov.

Podnebie na väčšine Nového Zélandu je mierne, s teplotami iba zriedkavo nižšími ako 0°C alebo vystupujúcimi nad 30°C. Podmienky kolísajú od vlhkých a chladných na západnom pobreží Južného ostrova k suchým kontinentálnym v zátoke Mackenzie Basin ostrova Canterbury a subtropickým na Severo-Aucklandskom polostrove. Z hlavných miest je najsuchším Christchurch s iba 640 mm zrážok za rok. Na najvlhší Auckland pripadá len o málo menej ako trojnásobok tohoto množstva.

Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierých druhov (dva druhy z čelade Mystacinidae a Chalinolobus tuberculatus). Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi. K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý (Strigops habroptilus), kivi, sliepočka takahe (Porphyrio mantelli čiže Notornis hochstetteri), chriašteľ weka (Gallirallus australis) a vyhynutý moa. Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.