Okrem Kotínov (asi púchovská kultúra) na severnom Slovensku pramene (10 pred Kr. tuskulské elógium, 1 stor. po Kr. Tacitus) spomínajú aj akýchsi Osov južne/juhovýchodne od Kotínov, teda niekde v dolnom Poiplí. Išlo buď o Keltov alebo o ilýrske kmene (napr. Tacitus ich definoval ako Panóncov).

Ďalším faktorom v tomto období boli Dáci (=Dákovia; Gréci ich nazývali Géti), kmene tráckeho pôvodu z dnešného Rumunska. Zhruba od začiatku mladej laténskej doby začali Potisím prenikať aj na Slovensko. Z prvej polovice prvého storočia pred Kr. možno na južnom Slovensku doložiť keltsko-dácke osady (napr. Šurany-Nitriansky Hrádok). Okolo roku 44 pred Kr. Dákovia, v rámci výbojov ich kráľa Burebistu (asi 70 – 44 pred Kr.), porazili kmeňový zväz Bójov a Tauriskov vedený Kritasirom (porážka bola taká drvivá, že antickí autori odvtedy nazývali sídla Bójov „bójska púšť“.) a rozšírili sem svoju ríšu. Dáckeho kráľa Burebistu krátko nato (44 pred Kr.) zavraždili a jeho veľká ríša sa neudržala, na južnom Slovensku však pozorujeme v druhej polovici 1. storočia (už priamu) dánsku okupáciu, ktorá aj vytlačila časť Keltov do horských oblastí. Na západnom Slovensku bola dáckym centrom Nitra (rozsiahle osídlenie) a na východe Slovenska výrobné a správne stredisko v Zemplíne. Dáci sú spomínaní ako susedia germánskeho Vanniovho kráľovstva ešte v prvej polovici 1. storočia po Kr. Neskôr ich zvyšky zachytávajú archeologické nálezy v hornatých častiach Slovenska v pestrom etnickom konglomeráte púchovskej kultúry.

V prvom storočí pred Kr. sa ešte výraznejšie prejavilo členenie územia (južného) Slovenska na územie na západ od Váhu a na východ od Váhu. Na východ od Váhu (povodie Nitry a Hrona, ale aj ďalej na východ) v neskorej laténskej dobe v širšom zmysle nachádzame skoro len zmiešané keltsko-dácke nálezy (napr. vyššie spomínaná Nitra) – tzv. keltsko-dácky horizont. Na západ od Váhu vrcholil vývoj keltského osídlenia, ktoré bolo posilnené príchodom nových obyvateľov - (zrejme) Bójov. Sídlo v Plaveckom Podhradí pomerne skoro zaniklo, ale priestor dnešného mesta Bratislavy sa stal mimoriadne dôležitým výrobno-správnym strediskom (batérie hrnčiarskych pecí, antické importy, osem pokladov mincí). Po zániku tohto oppida (pozri článok bratislavské oppidum) pozorujeme aj tu keltsko-dácky horizont.

Prvých (neznámych) Rimanov archeologicky pozorujeme na Slovensku na Devíne od 2. polovice 1. stor. pred Kr. Z písomných prameňov vyplýva, že v rokoch 16-14 pred Kr. si Rimania podrobili keltské územie južne od Dunaja a pripojili Norické kráľovstvo k Rímskej ríši. Asi roku 10 pred Kr. podľa tusculského elógia Rimania v Panónskej panve porazili Dákov a ich spojencov Bastarnov. O rok nato, 9 pred Kr. Tiberius, neskorší rímsky cisár, dokončil dobýjanie Panónie a posunul hranice Rímskej ríše na slovenský tok Dunaja. Súčasne v roku 8 alebo 9 pred Kr. dovŕšili germánski Markomani a Kvádi na sever od Dunaja skazu kedysi kvitnúceho Boiohéma (v Česku) a v roku 1 po Kr. vytvorili spolu s inými Germánmi (v Čechách a okolí) voľne organizovaný kmeňový zväz, v antických prameňoch označovaný ako Marobudovo kráľovstvo. V roku 6 po Kr. Rimania podnikli výpravu proti Marobudovi. Z dôvodu povstania v Panónii a Dalmácii sa skončila predčasne uzavretím mieru. Predpokladá sa, že v tomto roku prvý raz na územie Slovenska (severne od Dunaja) vstúpili rímske légie. Obdobie od prelomu letopočtu v strednej Európe označujeme ako rímska doba.